Dark Monster

#16-Kapitola

Behali sme, tak dlho že nás začal až páliť hrudník. ,, Počkaj prosím už nevládzem!“ vydýchla vysilene Amanda. Bola červená ako chili papričky a snažila sa po padnúť dych. No nemala som na výber a kývla  som na súhlas sama som nevládala. Určite nás ty chlapi stratili a hľadajú. Sme dosť hlboko v lese. Za chvíľu je tma lebo mesiac krásne vychádza. Tak som si sadla na zem a odychovala som rovnako ako Amanda. Sme vyčerpané a vysílene. A o tom, že som smädná ani nehovorím. Už len pri myšlienke na vodu mam sucho v ústach. No mala som pocit, že nás nájdu a bála som sa. Mala som zrazu strach, že ak nás chytia, tak nás rovno odbachnú. Čo len odbachnú? ONI znás stiahnu kožu, ale predtým nás pekne ošúkaju.,, Nad čím, tak silné premýšľaš?“ozvala sa Amanda a skenovala moju tvár. Odpovedala som jej. Radšej jej poviem  aj, keď sa nám to nebude páčiť.,, No nad tým ak nás chytia, tak nás zabijú alebo ešte pred tým nás pekne ošúkaju!‘‘ uchechtla som sa nad tým. Skúsil by sama nejaký chlap dotknúť, tak ho zabijem! Fakt nemám rada ak sa má niekto dotýka a viem, že to nie je niekto komu dôverujem. Nemám to rada! Amande zamrzol úsmev a ako keby ju až terás udrela skutočnosť.,, On sa ma dotýkal. Všade a ja som to nechcela. Bože! ‘‘až sa zahíkla, keď to povedala. A ja som vedela načo myslí. Myslí na to, že keby niet mňa je zneuctená.,, Nemysli na to už moja. Všetko bude dobre ja nás z tadiaľ to dostanem. Prísaham ti to!‘‘ pozrela som jej hlboko do očí a už vtedy som vedela, že jej ta udalosť zmení život. Pokyvala hlavou na znak súhlasu.,, Poďme ďalej. Možno uvidíme príjazdovu cestu a zastavíme niejake auto.‘‘toľko nádeju som dala do toho hlasu, že sa sama postavila a mňa chytila za ruku. Vytiahla ma na nohy a silné ma objala.,, Ďakujem Celest nebyť teba bola by som mŕtva a nie len to, ale aj znásilnena.‘‘usmiala sa na mňa a ťahala ďalej rovno. Rozbehli sme ďalej a uvideli lesnú cestíčku. Nemala som z toho dobrý pocit, ale Amanda dala na mňa prosebný pohľad naznačujúci aby sme šli po ňom. Nemala som na výber, a tak sme sa vybrali po tej lesnej ceste. Išli sme ďalej, hlbšie do toho lesa. Bol zastrašujúci a taký chladní. Báli sme sa obidve jej to potvrdili rozšírené zreničky a rýchlo bijúce srdce. Áno mali sme strach! Mesiac svietil a cez stromy sme len, tak tak videli na cestu. Nepomáhal ani fakt, že tu môže byť nejaká zver alebo to jedno čo! Báli sme sa a to až, tak že ja som sa pošpútala o vlastnú nohu a spadla na zem, tým som nechtiac ju  stiahla. Ona silné vykríkla lebo ju to za bolelo. Rukou si šuchala tu druhú aby zmiernila bolesť v. Ihneď som sa postavila a pomáhal aj jej. Chytila som jej  ústa aby bola ticho. V lese tu môže byť kto koľvek. A možno aj ty muži zo sivými sivými kvôlmi. Nikdy nevieš čo môže číhať v tichom a tmavom lese. Keď bola ticho, tak len zakľala. ,, Doriti Celest si fakt nemožná! Nevieš si prestaviť ako to bolelo. Auu!“jej naštvaný hlas bol dosť vysoký a mne sa to nepáčilo.,, Prepáč a nekrič môže nás niekto nájsť!“odpovedala som rovnakým tónom hlasu ako ona. Ale to sme robiť nemali. Cez hlavu Amandy prelet ostrý kvôl a to takou rýchlosťou, že až prešiel  cez strom. A už som vedela o koho sa jedna! My sme, ale husy  mali sme radšej držať ústa. Kurča naplnené paprikou. Zahrešila som a to dosť hlasno. Pribehly k nám asi štyria dospelý muži. Už len ich výška a zvuk ktorý vydali nám otvoril oči do korán!  Dostali sme asi večší strach ako pred tým. Chcú nás zabiť. Do tváre im nebolo vidieť lebo ju zahaľovali čierne masky. Ale tie zlaté oči mi boli odniekiaľ povedome. Prísaham, že som ich už niekde videla len si neviem na to spomenúť. Ale pred sa také isté mam i ja. Sú úplne rovnaké! Divite sa ako ich vidím v tme? To je ľahké lebo im, tak svietia na žlto, že môžu  robiť až semafor. Amandu som ihneď stiahla za seba a ja som prvý krát v živote zavrčala až som sa čudovala, že niečo také niekdy urobím! Ale im to bolo, tak platné ako mne, keď sa snažím si niekto nájsť. Márne! Jeden z nich zrazu z pošvi vytiahol mačetu. Dorit ta bola, ale veľka a zjavne určite aj ostrá! Priblížili sa dosť blízko a my sme na sucho preglgli asi aj vlastné organy. Uff mne sa dostal až na povrch pot. Lebo za to všetko mohol číry strach z nich. Zrazu sa jeden na druhého pozreli a potom na späť na nás. Mam taký pocit, že si vymieňajú niejaku mne neznámu reč. Pozrela som tomu chlapíkovi do očí a aj ruku do ohňa som dala, že mal na tvári úškrn. Jeho podmanivý pohľad vypovedal len jedno. Chcú nás mať pre seba. A vy sa čudujete prečo? No ja ani nad tým veľa nerozmýšľam. Samé dve dievčatá v lese a hlavne v noci medzi toľkýma chlapmi a už ste prišli na to? Bingo! Chcú nás vymrdať ešte pred tým ako nás zabijú. Amande začali stekat slzy ako vodopád po lícach a mne nastala na chrbte ako aj na rukách husia koža. Bože ja som sa za triasla lebo mi bolo neprijemne ako na ans pozerajú! Oni dokonca si vyberajú ktory bude mať akú! Fuj asi vyzvraciam tie palacinky, ktoré som tam zožrala. Tak dnes sa asi rozlúčime zo životom a zo panneskou blanou, ktorá nás bude ako hovno určite bolieť. Tak sa majte lebo mi máme veľký  problém a to dosť veľký! Pomôžte inak budeme mŕtvy! Čo som si myslela, že nás nechaju len, tak byť?! Tak potom  som sa  veľmi mýlila!
Uverila som tomu, až keď Amandu niekto zo zadu strhol a ja som, tak mala voľné plece.  Boli taky rýchly, že som si ani neuvedomila keď ju jeden chlap začal držať a druhy si ju  zviazal a prehodil cez chrbát. Ihneď som začala reagovať a to mu chlapovi peknú vrazila do nosa. Celá moja ruka bola v ohni, ale bolo mi to jedno. Strhla som mu ju z chrbta a objala. No ich bolo veľa. Nemohla som nás donekonečna ochraňovať.,,  Dajte nám pokoj!"vyrútila som sa  na jedného z hnevom. Nebolo mi dobre, keď ma jeden z nich držal za pas a druhy za vlasi. Bola to bolesť, ked nimi ten večši trhol aby ma postavil na nohy. Mykala som sa ako sa len dalo aby ma pustil a ja by som mohla ísť k Amande. Ta bola v bezvedomí ležajúc na zemi v chladnej trávi.
No nedali nám pokoj. Ten čo mohol mať aspoň, tak dva metre sa ma dotýkal všade. Nevynechal ani prsnik, ktoré mi tuho zovrel v dlani. Vykríkla som bolesťou a do očí sa mi na hrnuli slzy bolesti. Na ženách sú len dve miesta, ktoré sú citlivé na bolesť a to sú  prsia  a žensky pohlavný orgán. Chcel ma postaviť na nohy  aby sme išly boch vie kam. Ale ja som sa nevzdávala. Krútila som sa ako had snažiac sa dostať z toho silného a mne nechutné ho zovretia. Možno som už ich naštvala lebo jedne z nich začal hovoriť,, Prestaň lebo tvoju kamošku ošukám pred tvojimi očami! To chceš?!"bol nahnevaný a tón jeho hlasu len dosvedčoval, že bol by toho schopný. Ja som na mieste ihneď skoro odpadla. Nemohla som dýchať. Nemohla som do spustiť aby jej ublížili, nemohla by som stým po tom žiť. A Amanda by ma nenávidela do konca jej života. Už len z toho, že som jej sľúbila, že ju ochránim aj, keď neviem ako. Tak som sa vzdala! Prvý krát v mojom živote a to len pre dobro iných! Tak som sa prestala metať a zostala som nehybná. Ten čo na mňa prehovoril sa len uškrnul, ale neverila som mu. Jeho záblesk v hneďích očiach bol veľmi zlý.,, Aj, tak si to zňou užijem!"uchechtol sa a postavil sa bližšie k Amande.,, Nie! Nechá ju prosím! Nie!" kričala som ako šialená, keď sa jej začal dotýkať a skúmať jej hebnu pokožku na bruchu. Nemohla som to mu uveriť. Viem, že existujú hajzly, ale že až taký, tak to je neuveriteľné! Ten večší chlap, ktorý ako inak pachol ako niejaka zver sa ma začal dotýkať. Fuj! Bolo mi na vracanie a strašné zle. Keď ma postavil na moje roztrasene nohy, tak si ma otočil bližšie k sebe.  No mohla som uznať, že mal ten šmrnc drevorúbačského chlapa. Mal ostrú čeľusť a veľké klipajky. Za jeho telo by sa nemusel hanbiť ani sam kulturista. Hnende kabáty im do dávali večší štýl. Áno, tak by som to nazvala. Jeho ruka mi skúmala brucho a išla nižšie k môjmu pásu až na zadok. Chcela som sa od neho odtiahnuť, ale bol až prišliš silný. Ale keď som vtom pokračovala, tak normálne až zavrčal. Aká hrubosť oproti, ženám. Vidím, že na nich určite ženy doma nečakajú.!Je ho to prestalo baviť, tak ma priviazal o strom a, tak som mala pekný výhľad na Amandu a to ho zvrhlíka.  Ostatný sa len blbo prizerali a užívali si už len ten pohľad.,, Počkaj nerobto! Ak jej ublíži zabijem ta. Prísaham ty skurvy syn! "zavrčala som ako šelmita mačka a pozrela naň ho z čirim odporom.,, Ostal stáť na mieste a bol prekvapený. Postavil sa a jednému pokynul aby ju zviazal. Ten to urobil a prehodil si ju znovu cez plece. Prišiel ku mne až nebezpečene blízko, a to až  tak, že som cítila jeho dych na mojej tvári.,, Nabudúce dávaj pozor komu čo hovoríš lebo nie každý ťa nechá na žive!"zasyčal mi do tváre a nadýchol sa. Ja som sa len snažila aby som nedopadla  . Fakt, mala som taký strach, že ma až rozbolelo brucho a na tele my vstali kvapôčki potu. No znovu sa nahol a nadýchol sa mojej vône.,, Musím uznať z tebou by nebola nuda. Tak dievčatko môžeš si za gratulovať lebo od dnes si moja! A prísaham ti, že budeš plakať, že žiješ!"vyhrážal sa mi do tváre a ja som sa až terás rozplakala na plné hrdlo. Vedela som čo tým myslí. Bude mi ubližovať a znásilnovať kedy sa mu za chce.,, Možno som si vybral zle, ale dám ti ešte šancu!" zasmial sa a odtiahol sa od mojej tváre.,, A tam ta je vaša chlapi. Robte si zňou čo chcete."povedal na ostatných. Nie jej neubližujte! To dievča za nič nemôže rovnako ani ja. Bolo mi smutno a cítila som sa  fakt príšerné, že naš život, tak to skončí!  Môj ako šúkaci stroj a jej už možno na  dobro!
A ešte jedna na dnes.. 🥰🥰🥰