#17-Kapitola

32 4 0
                                    

Oh som, tak vytočený ako ešte nikdy v predtým Nie ja si vôbec nemôžem dopriať oddych. Ja musím vždy niečo riešiť  , vždy niekoho zabíjať, vždy byť vytočený do nepríčetnosti. Myslel som, že keď som odpadol budem mať čas si ísť ľahnúť a konečne pospať. Ale do piče nie, musí sa vždy niečo pojebať. Tak ako terás. Kurva! Sedím už asi tretiu hodinu v aute a šoférujem ako nie jaky kokot aby som našiel tie dve. Áno dobre čítate oni utiekli a ja mám chuť všetko rozbíjať.  To ako utiekli som zistil od Mike ktorý ich sledoval. Vraj, že cez okno utiekli? SAKRA  sú rýchlejší, tak prečo ich nemohli chytiť? Uh ja kontrolujem príjazdová cestu a chlapci les. Ak to zisti otec som mŕtvi áno mrtvi. Zastavil som lebo mi volal Leonardo.,, Áno?‘‘nahodil som svojim ešte normálnym hlasom.,, Chrisi nenašlime sme ich. Ich pach sme stratili asi v okolí piatich kilometrov!“uviedol na správnu mieru Leo a dýchal ako dostihov kôň. Ja som, tak tuho stískal mobil, že ešte trochu a praskne sklo. Dýchal som dosť ťažko, keď som to počul. Na čele my vstal pot a pred očami mi vyskákali čierne bodky. Musel som zastaviť auto a nadýchnuť sa. Vziať pod kontrolu svoj stav a ne vybuchnúť ako sopka. Ale bolo to ťažké. Každou mojou žilou mi prechádzal hnev. Zúril som a nevedel som prečo až, tak? Však je to hrozne, áno utieklI otec zo mňa zoderie kožu a dá ma vysmiať, ale moje reakcie sú úplne prehnane. Prečo?,, Pane?“vyrušil ma niekto z mojich myšlienok a ja som mohol konečne normálne uvažovať. Ani som nevedel, že mám ešte na linke Lea a vedľa mňa sedí Mike.,, Dobre, tak hľadajte ešte ďalej. Choďte hlbšie do lesa. Však nesmú byť, tak ďaleko!‘‘ impulz môj ho hlasu donútil Lea sa zasmiať lebo vedel, že som naštvaný. Vždy mi vyjde na čele ta sprostá žila a ja mam chuť niekoho trhať!,, Ale Chriss ďalej je už zakázané územie Lovcov. Mamee tam ísť ďalej?!“ vedel som, že má strach lebo som počul aj cez telefón, že z ťažká pregĺgol. To ma nenapadlo. Čo ak ich chytili? Máme veľký problém! . Ja sa bojím, prísahám, nechcem byť v očiach môj ho otca neschopný, ale keď on sa na mňa, tak pozerá ako keby som bol to najhoršie stvorenie sveta! Nemal som na výber.,, Počkaj nás pri výjazdovej ceste z juhu . Mi z Mikom tam budeme asi za takých desať minút. Idem si po to čo je moje!"zavrčal som a pozrel na cestu. Rýchlo som naštartoval auto, že až pneumatiky zapíšťali. Ale rýchlo sme sa vybrali za našimi hranicami na juh, kde by mal byť Leo z ostatnými. Letel som ako strela a moje autíčko si kvôli tým dvom všetko odnášalo. Môj Land rover ktorý za to nemohol!Oh ako mi to trhá srdce. Nemohol som uveriť ako im mohli tie dve zmiznúť. Pred sa na okolo je len samí les a viac nič, no ak ešte nerátam hranice Lovcov. Však tie dve sú také útle a malinke, že to ich organizmus musel vzdať už pri prvej hodine, ale nie! Mi už ich hľadáme už vyše tri hodiny. Sakra tie majú výdrž. O a musia byť dobre v posteli. A to ako na mne jedna z nich jazdi a kričí moje meno!  Ako sme spotení a ležíme jeden na druhého! To by som si užíval aspoň celý  deň. Sám seba som udrel do tváre za tie moje úchilne myšlienky. Mike sa na mňa zmätene pozrel a zasmial. Chápem ho, zrazu len tak z ničoho nič si jebnem päťstovkou do ksichtu. Áno však ja ho chápem. Radšej som zapudil tie myšlienky, ale musel som nechať ta predstava bola dobra a veľmi vzrušujúca. Aj môj vták na to reagoval citlivo. Au to boli, keď vám stojí a je uzatvorení v hrubej, elastickej látke ktorá je mimochodom nepríjemná. Áno on mi vstal pri myšlienke ako tam figuruje Celest. Zatvoril som oči a dýchal som ako keby som mal aspoň tri orgazmy. Radšej som silnejšie dúpol na plyn a už videl neďaleko príjazdovej ceste čierny džíp. Do lesa museli chlapi použiť džíp, inak by sa vôbec tam nedostali. Sú najmenej viac lenivý, ale prečo nevyužiť teréne vozidlo, keď ho mame na dosah? Ja určite!
Zastavil som vozidlo a vystúpil, tak isto aj Mike ktorý ihneď išiel kontrolovať satelit. Satelit? Nechápem načo muje satelit!,, Chris konečne. Poď‘‘rozhorčení Leo mi ukázal aby som išiel za ním, tak som ho nasledoval. Keď sme došli asi k prvému stromu, tak bol tam uväznení šíp  To sa ako podarilo niekomu vystreliť?,, To sme našli, keď sme zacítili naposledy ich pach. Myslím, že je to šíp jedného z Lovcov!“dopovedal Leo a ukázal rukou na strom, kde bol šíp. Vedeli sme, že to boli oni. Už len z toho, že sme na ich území a že sú to ich šípy. To len oni sú taký ktorý používajú zastaralú techniku. Oni dýky a šípy a mi zbrane a vlastne telo. Dobra kombinácia, že áno ?,, Myslíš, že ich majú?"povedal som neisté. Leo len pokrútil hlavou na súhlas. Ja som musel preglgnut. Neviem či aj vám sa robí knedlik v krku, ale mne áno!,, Čo navrhuješ?" pozrel som na neho z otázkou v očiach.,, Myslím, že by sme tam mali ísť. Ak sa to dozvie tvoj otec sme mrtvi Chris! Sám si počul ako nám povedal aby sme jej neublížili! A zrazu možno ich majú oni.,,mohol som počuť malilinky tieň strachu z môj ho otca, keď to dopovedal. A ma pravdu, otec nás zabije, keď sa to doserie a niekto z nás to schytá .,, Ja viem, ja len  ako tam  chceš  vtrhnúť?"prvý krát som nevedel čo mám robiť. Ak tam pôjdeme cez noc, tak tie dve už môžu byť mŕtve, alebo keď tam pôjdeme len tak, tak sme aj mi mrtvi. Neviem čo robiť mám! Každý jeden plán na útok je horši ako ten druhý. Zrazu z ničoho nič prehovori Mike. Ani som si nevšimol, že je ešte  niekto  pri nás.,, Možno by sme mali pane využiť to, že onas nevedia. Nevedeli by, že ideme na nich zaútočíť a tak by boli nepripraveni. Navrhujem moment prekvapenia."uvažoval a to sa mi na ňom veľmi vážim lebo, keď človek nevie čo má robiť alebo, keď je zúfalý, tak vždy sa ozve v správny čas Mike. Za toto ho asi aj vy bozkávam. Už som vám povedal, že je ako môj otec? Nie? Tak už to viete! Mám ho rád a veľmi si ho vážim.,, Kývol som na znak súhlasu. Páčil sa mi ten plán. Len ho treba ešte zorganizovať.,, Tak dobre Leo ty ideš zo mnou z východu. Mike a Lukas ako aj Patrik idete zo severu. A ostatní si beriete západ. Ak tam už budeme dáme si vedieť. Zoberte si  zbrane,ochranné vesty a hlavne nazabudnite na vysielačky. Zo začiatku pôjdeme džipom, ale potom peši, aby nás nepočuli.,, toto mi ide vždy dobre. Hovoriť kto čo ma robiť. Chlapi prikivli na znak odvahi a sily. Bol som si sto percent istý,že dnes to niekto schytá a možno, že to budem práve ja!


Dark MonsterWhere stories live. Discover now