Dark Monster

#6-Kapitola

                   FlashBack...
"Nie .! Nedotýkajte sa má .! Prosím.. "
  Hlas som mala celý zronení a plní bolesťi. Stále som bola opretá o studenú stenú na ktorú som bola opretá chrbtom. Moje hnede vlasy mi padali do tváre , čo mi neumožnilo lepšie vidieť dotyčnému tvár. Moje telo pomalí chablo, a vytrácal sa z ňeho  život . Zrazu mi do srdca zapichol niečo veľmi ostré . Zričala som na celí svet od toľkej bolesti . ,, Áuú! " nemohla som dýchať vôbec nič ! Dych mi už spomaľoval ,a srdce už nebilo . Ešte naposledy som mohla zpatrieť oči plné hnevu , zlosťi , temonty , ktorej vôbec nebolo málo .
                     Koniec FlashBack.
Oči som ihneď otvorila aj zo slabučkov bolesťou v boku . Zrevala som na celú miestnosť , aj od strachu a bolesti v srdci . Moje oči ihneď upútala biela miestnosť zo zeleními  stenami aj jednima dvermi . Ihneď som pocítila ruku na svojom ramene . Jemnú a hodvábnu ruku . Cez , ktorú som cítila veľmi veľkí strach . Moje oči v ,ktorých sa už zbierali malé kvapôčky sĺz.Som otočila na Amandu v jej tvári vládol chaos , strach a smútok . Ihneď som ju silno objala  , tak ako keby som už nechcela aby zmizla .
Silno som jej zvierala plece a zmačala som jej aj nemocničné šaty .
Nemocničné šaty ?  Och určite som v nemocnice ! Pri objímani mi niečo jemne šepkala do uška .
,,Celeste pokoj ! Nič sa nedeje si v bezpečí . Neboj ! " jej slová má ukľudnovali, ale stále som mala strach o niečo  ,no skôr o niekoho .
Odpovedala som jej , veľmi potichu .
,,Bože Amnada , ty žiješ bála som sa oteba . Ani si nevieš predstaviť , ako ."
už som ju musela pustiť , lebo tá bolesť v srdci bola skutočná . Neviem, od kedy som dovŕšila 20 rokov sa my sneju všelijaké sny , ktoré sú len ako z hororu.  Už sme si pozerali do tváre , ja som na jej tvári uvidela mali úsmev , ktorý má zahrial pri srdci . V očiach som mohla zpatrieť znova tú starú a usmievavú Amandu . No asi po tridsiatich sekundách sa jej z úsmevu vyčarovalo prekvapenie. Úsmev už nebol , ale po otvorené pery . Neviem čo si mám myslieť , ale niečo na mojej tvári nie je v poriadku ? ,,Celeste ! Ty ..Ty máš ..Modré oči ! " ledva to dopovedala a už ostala prekvapená.
Určite sa muselo ná mojej tvári niesť pohľad nechápajúci . Ako to , že mám modré oči ! Musela som sa uistiť .
,, Amanda , ale ja nemám modré oči!
Ale ja ich mám hnedé . Ja to nechápem ? " na perách sa jej zvlnil malý úsmev . ,, Ale vieš , terás ti to omnoho viac pristane . Tvár máš žiarivejšiu a oči sú silno modré ako oceán . A ja by som chcela také . " nerobila som si ztoho nič . Len som si namýšľala , že to zmizne . Určite to bolo z tej bolesti , alebo zliekov . Muselo my to zafarbiť očné dúhovki .
Už sedela na stoličke a pozerala na mňa z úsmevom . Ja som mala možnosť sa lepšie pozrieť po izbe na , ktorej som bola . Ta izba bola krasna , luxusná . Viem , že izby majú také , ale musíte si priplatiť . Ale ja som si nič neplatila , ani neviem ako som sa sem dostala . ,, Amanda ako sme sa sem dostali ?" úsmev mala očo ráz väčší.
Ihneď s ochotou odpovedala. ,, Vieš.  Ten neznami pán dotyční , ktoré ho som len raz videla . To on nás sem dostal . Patrí mu to tu . Volá sa Chriss. "
nezvyčajné pekne meno , pre takého idiota . Zasmiala som sa nad svojou poznámkou.  Hmm . Idiot.
Odpovedala som jej . ,, Vieš ten , neznami dotyční ťa chcel nechať umrieť ! Ale ja som dbala nad tvojou ochranou !" sklopila pohľad a zosmutnela. A ihneď má silno znová objímala . Do svojich rúk som chitila jej hlavu a pozrela som jej do očí . ,, Neboj sa veď vieš , že by som to nikdy v živote nedala aby si zomrela! On je len Idiot ,ktorý je veľmi zlý na to aby pochopil , čo to je mať dobrú osobu v živote . " tuho má stískala . Zrazu sa do izby navalila veľká mohutná postava . A zričala na nás .
,,Ešte raz povec to slovo ! A nechám ťa tu skápať . To ti prisahám ! " toľko hnevu a odporu v pár slovách . Neviem čí mu mam poďakovať za život , alebo mu len v zdorovať pohľadom . Mal oblečené už modré , úzke nohavice , ktoré krásne obkresľovali jeho mohutné a tvrdé stehna . A trochu ma zaskočilo cez nohavice som uvidela veľkú puklinu . Zapýrila som sa , to určite musí byť jeho veľkí úd . Radšej som svoj pohľad premiestnila na vrchnú časť jeho tela . Vrchnu časť mal oblečenú do modrého až tmavo modrého saká ,a pod to bielu až snehovú košeľu . Cez , ktoru sa risovali , tvrdé a veľké svaly . A nakoniec môj pohľadnl som zabodla do jeho tváre a očí . Jeho oči boli stále temne až nekonečno by sa vnich dalo vidieť . Vzdorovala som mu pohľadom . Aký on dal na mňa zlý a odporný , tak ja isto .
,,Oblečenie máte na stolíku . A pohnite. Nemám náladu ešte na vás čakať ! " pri jeho hlase , ktorý znel dominantné sa až Amanda skrčila a podskočila. Musela som mu niečo povedať , lebo stále neviem ,kde to ideme ? Môj jemni  hlas sa ozval po celej miestnosti . ,,Ale .. Veď ! " ihneď odvrátil svoj pohľad od čierneho mobilu a druhou rukou si prehrabol čierne vlasy , ktore boli pekné zalizane . A na tvári mu stále hral ne navystní pohľad voči mne . ,,Ihneď ! Nebudem ti to rozprávať dvakrát . Pohni zadkom !" normálne som v ruke žmolila látku obľiečki , už som vedela , že mám biele hánki od toľkého stlačania . Nemám ho rada , a to len oň ho som mala strách .
,,Aghr...!" odfukla som si vlasy z tváre a pozrela na Amandu , ktoréj na tvári hral pobavení úsmev .
Chriss ten dotyční krásavec už v izbe nebol . Po ľavom boku mojej postele bol stolík na , ktorom boli šaty .
,,Vieš Celeste je na uhryznutie . Je veľmi krásni , takého nevidíš každý deň . A už pod ideme sa obliecť . A ešte ti niečo poviem , ide po mňa jeden chlapec. Vyzerá asi na 19 a je krásni a aj mne sa páči . " rozprávala až jej do tváre udrela na líce ružová farba . Až nad tým zatvarala oči  . ,, Dobre Amanda teším sa stebou , ale nepoznáme ich veľmi dobre . Potrebuješ čas na lásku . " len pokivala na znak , že mám pravdu .
,,Poď ideme sa obliecť ako si povedala . Neviem čo nás čaká , ale keď budeme kolo seba , tak urobím všetko čo je v mojich silách aby som ťa ochránila . " usmiala som sa naňu a ona mi úsmev opëtovala . Postavila som sa na svoje bose nohy . Ihňed som pocítila veľmi studenú dlážku až mnou myklo . Podišla som ku stolíku na , ktorom mali byť náše veci.
Chitila som ich do rúk  a poprezerala som si ich . Jedné boli šaty sa skladaki z čiernych úzkych nohavíc a hnedého sveta . Bolo to jednoduché a mile. A tí druhé boli modré nohavice a biela košuľa . A balerínky mala Amanda a ja zase čierne tenisky .
Obliekla som sa a vlasy som si dala do copu . A Amnada to isté , len jej vlasy viali vo vetre a určite chce aby sa páčila tej jej krásnemu chlapcovi .
Obidve sme vyšli z izby,  a ocitli sme sa na bielej chodbe . Nikde nebolo nikoho . A svetlá zhasnute . Viem , že sme sa z Amandou obliekali asi tých 15 minút , ale nemohli na nás zabudnúť .
,, Celeste , kde sú všetci ? Je tu až príliš kľud na to , že je to nemocnica ! " na to som jej prikivla . Mala úplnú pravdu vo všetkých a hlavne veľkích nemocniciach je veľmi veľkí hlúk.
Zatvorili sme zasebou dvere . Ona len na mňa pozerala mala v očiach strach a ja veľmi zle tušenie . Sme určite v nebezpečí nie len my , ale aj celá nemocnica !
Chodba bola veľmi úzka a dlhá . Ani jedne dvere na tej chodbe neboli , len tie naše .  Pocítila som tiež strach , alé radšej som ho zahnala do úzadia .
Chytila som silno Amande ruku a pozrela jej do tváre. A naznačila som jej nech je ticho , ona len prikivla . Určite je tu niečo  zle !  Viem to cítim to sú tu . Ale , kto pre pána Jána !
Všade vládla zvláštna atmosféra . Ticho ako v hrobe .
Pokračovali sme v ceste , cez chodbu sme sa dostali do veľkej miestnosti . Podľa mňa , kde sa schádzaju ľudia na recepcii . Porozhliadla som sa po celej hale . Všade bol bordel a rozbité  veci . Stolički , stolíki , papiere a eleketricke vedenie boli rozbité , a na stenách krv  . A najviac škaredé čo tam strašili boli mŕtve telá . Nevedela som sa nadýchnuť . Aj , keď som sa nadýchla tak som cítila krv . Tie tela mali odtrhnute hlavy . A zabodnute veci do sŕdc. Ale len asi z troch tiel tiekla krv . A tie tela boli ženského pôvodu . A chlapi boli mŕtvi , alé znich krv netiekla .
  ,, Celeste pane bože ! Čo sa to deje v poslednej chvíľe ?  Čo! " hovorila aj plakala . Ihneď mi do hlavy udrelo aby sme boli ticho , nie sme v budove sami ! Niečo muselo zabiť tých ľudí . Aj, keď ma srdce bolí , keď ich telá vidim mŕtve . Jemne skôr šepki som jej povedala . ,,Amanda !  Terás budeš ticho . Nie sme tu sami ! Je tu niečo čo zabíja ! " znelo to úplne hlúpo ,,niečo zabíja" . Ale mala som takí pocit  , že je to strašné .
Chytila som ju za ruku a rychlími,  a zároveň jemníma krokmi sme sa pohli do predu . Všade bol samí kľud . Až , keď sme dorazili k veľkim a mohutním dverám , som uvidela na nich nadpis  .
             Operačná - Miestnosť
Nachvíľu som pustila Amande ruku a otvorila som ich . Dvere jemne zaškrípali . Dnu boli ešte jedné dvere , alé také čo, len stačí potlačiť ,a otvoria sa. Amanda má nasledovala ako poslušní psík .Spod dverí vytiekla krv . Ruky sa mi triasli , keď som sa ich dotkla . Trochu som zatlačila , a to čo som uvidela bolo ako v horore . Bože to bolo strašné  ! Hnusné až sa mi z toho  žalúdok dvíhal . Amanda mi odpadla rovno za chrbtom . Počula som len jemni pád na dlážku . Všade po operačnej miestnosti boli rozpolcovane tela ľudí . Nože boli od krvi a lôžko celé odkrvi . Stroje boli rozbité a okná tiež cez ,ktoré dopadlo jemné svetlo na znaku zapadajuceho slnka . Tela a vnutornosti po zemi . Všetko von z tela čo patrí k životu na to aby telo fungovalo . Radšej som odvrátila tvár a pozrela sa na Amandu ležiacu na dlážke .
Zohla som sa knej a jemne svojou rukou som jej prešla po líci . Ona sa len pomrvila a vykríkla . ,,Amanda to je dobre !  Už sa na to nebudeme pozerať . V pohode ,len dýchaj zlatko !" plakala a nevedela sa normálne nadýchnuť  . Objala som ju a upokojila.
Ako som jej pomahala vstať , tak z druhej izby v ,ktorej majú doktori náhradnú krv sa vyrutila veľká , skôr obrovska postava . Bola v čiernom otrhanom kabáte a celá čierna . Vlasy špinavé a čierne   , oči temné viac ako tie Chrissove . Veľké nechty a na nich bola krv . To bolo monštrum , aj keď neverím na báje a mytológie. Tak som mala pred sebou jasný dôkaz , že je to obluda , monštrum.
Ta obluda sa mi pozrela do očí a to,  až hlboko .  Zrazu som mohla vidieť ako keby to bola budúcnosť.  Ľudia boli mŕtvi , zem vypalena . Smrť.
Normálne som potriasla hlavou aby sa mi ten obraz dostal zhlavy .
Cítila som aj zlý a až hroznú magickú silu . Mohla som z tej obludy cíti len bolesť , utrpenie  a zlo . No proste temonta !
Amanda len sa skrila znovu za mňa . Lebo ten pohľad na to monštrum  sa nedalo pozerať .
Monštrum sa ozvalo a to až príliš hlasno hrubym hlasom .
,,Už ťa konečne mám ! Hľadám ťa celú dobu . Ty si to dobro ! A ja dobre neznesiem . Som smrť . A terás vás zabijem . Som ešte hladní !" pozerala som priamo do očí smrťi . Ta smrť sa my vysmievala do tváre . Bola krutá a temná .
Ihneď z poza mňa sa ozvalo asi 8 mužských hlasov . Jeden muž sa rozbehol smerom k nám a postavil sa pred nás . Ihňed som mohla vidieť , že to bol Chriss . Celý bol špinaví od krví.
Odpovedal silným a hrubým hlasom .
,,Skrite sa ! Ihneď ! Rýchlo!" bola som stále v tranze z toho akú som videla v mojich očiach budúcnosť .   
Amanda už nebola za mojím chrbtom , ale držal ju jeden chlapec ako o život . Ale nám pred sa šlo o život . Ja som len stala ako prikovana . A v očiach my hasol život a beznádej . Ja to nemôžem dovoliť aby skončil , tak to život nevinních ľudí . Monštrum sa zdalo terás omnoho väčšie a silnejšie . Všetci chlapi mali zlatú a striebornú zbraň . Zlatu zbraň mal Chriss , ktorý práve strieľal po tej oblude. A cezomňa len tak preletovaki guľki , ktoré zasiahli obludu do tela .
Zdalo sa mi to ako zhororu ,a ešte do toho sa cez rozbité okno navalili dalši muži v hnedich kabátov. A ihneď zaútočili na nás .
Chriss , ktorý stál predo mňa už sa bil z jedným z tých neznámych mužov v hnedich kabátov . A dalši muži ,tak tiež.  Tých neznamich bolo asi desať  a zas držali sive kôli . Zabíjali sa nad vzájom a aj monštrum chceli zabiť . Ale, keď už malo monštrum dosť , tak zostalo len zneho čierna hmla . Vyparil sa .  Amanda len kričala , ale nič som ju nerozumela .
,, Celeste poď ! Ihneď ! Celeste !" už som ju rozumela ako má ťahala k tým mužom čo nás chránili . ,, Amanda videla som asi budúcnosť , veľa ľudí boli mrtvich ! " ona len pokivala hlavou . Normálne chaos bol tam ako sa bili . Z kľudu bola malá vojna . Nechtiac som sa podtkla o nohu , ktorá bola na zemi . Stiahla som seba aj Amandu . Zričala som ,, Doriti !"
Už som ležala licom na studenej a špinavej dlážky do krvi . Amanda, tak isto jeden chlapec okolo 19-tych rokoch pribehol jednou stotinou k Amande a chránil ju vlastním telo . Lebo ihneď na nás zaútočili ty neznámi muži v hnedich kabátov . Držal ju vo svojom objatí . A druhou rukou strieľal . Ja som sa ihneď odsunula od nich lebo tie guľki bolo silné počuť . Všetci boli zaneprázdnení vo svojej bitke . Ja som bola skrčena a opretá o studenú stenu . Amande tiekli slzi po tvári a načiahovala sa aby mi chytila ruku . Ale ja som pozorovala ako Chriss bojuje . Bol veľmi rýchli a silný všetkým ostrhoval hlavy . Hlavy!
Och bože . Nie len jedno monštrum . Ich je viac . Všade krv a tela. Začalo mi ztoho pomalí aj hrabať . Ale tá bolesť v mojom srdci bola najväčšia.
Ihneď sa okolo mojich bôk obklopili ruky zodrete od krvi a z veľkima nechtama . Potiahlo skôr vcuclo do steni . Zričala som ,, Nie!"
Premiestnila som sa ako skôr do inej miestnosti , kde boli veľa zavesenich hlav a mŕtve telá . Pozerala som smrti do očí . ,, Mám ťa ! A terás ťa zabijem !"
Čo počkať. ,, Zabijem ťa! ''