#2- Kapitola

141 14 7
                                    

Vystupila som z električki a išla rovno  do nemocnice . Budova sa skládala z jednoduchej bielej farby a veľkých platových dvier, kde bolo napísané ordinačné hodiny.  Vošla som dnu , kde bola recepcia mala som na mierne ísť do kabinetu, kde sa schádzajú sestričky, ktoré majú práx. Mala tam prísť učiteľka, no skôr lekárka aby nam dala potrebe informácie. Zrazu som sa ocitla pri bielych dveravch, kde som počula škriekave hlasy. Otvorila som dvere a dnu sa nachádzali ďalšie dievčatá v mojom veku a ktoré sú zo mnou aj v triede. Smiech zrazu ustal a na mňa sa hodilo jedno telo, ktoré bolo dokonale. Nemohla som dychat lebo mi utiahla prívod v podobe silného objatia.
,,Ahoj Katrin. Dobre už má púsť lebo ma zaškrtíš!"smiala sa , a už ma pustila aj keď neochotne. Pozerala som na dvadsaťdva útlu dievčinu z červeníma vlasami. Ihneď sa ozvala.,,Celeste vitáj.Akurát sme chceli ísť na kávu . Ideš znami?'' jej tenký hlások mi normálne pilil uši, ale aj tak ju zbožňujem. Kývla som na súhlas. Mňa dnes čaká ťažký deň lebo veľa ľudí potrebuje moju pomoc. Nie je sranda robiť z taršima ĺudmi, ktorým je viac ako pedesiat rokov. Tou ťažkou prácou myslím dvíhať ich, pomáhať im najesť sa, ísť na WC atd..Ale Katrin to ma veľmi pestré lebo dieťa a stary človek je to skôr iste len stým rozdielom, že deti sú ľahšie. To je tým, že ja som si vybrala chirurgicke odelenie a ona onkologické.
Usmiala som sa na ňu a otočila sa smerom vyjsť von z izby. Ona len pre niečo z behla a, keď sa vrátila držala v ruke jej kabelku. Keď sme už boli pred podnikom, ktorý je len kúsok, tak sme si sadli. Prišla k nám žena asi v a som veku s otázkou,, čo to bude,,.pozrela som sa naňu , ale jej očí boli tmavé a strašné . Z jej tela vysielala , len zlá negatívita,ktorá mi vohnala do tela zle tušenie. Odpovedali sme jej ,, Dobrý deň. Ja si dám neskafe bez cukru. Aty Katrin čo si dáš? ." Otočila som sa na Katrin  , ktorá práve tukala do mobilu zo smajlíkom v zadu . Zdvihla zrak na mňa a odpovedala ,,Ach áno!. Dám si capučino. A rýchlejšie prosím ! Ďakujem ." žena si ihneď zapísala , a odišla . Ja som sa smiala po pod nos . Vypili sme kávu a pekné sa porozprávali . Katrin otec je policajt a mama jej je doma . Má ešte malých dvoch bratov . Uff na mat malých dvoch bratov, tak neviem, kde by mi hlava stojala. Ešte sa divím ako sa môže pri tom učiť. Za kecali sme sa dosť dlhú chvíľu lebo na mobile mi už ukazovalo
osem hodín. Bolo na čase už ísť a robiť si svoju prácu. Katrin  ešte ostala , a dala si horkú čokoládu . ,,Katrin  ja už pôjdem. Ahoj zajtra v škole . Máj sa a nemaj nervi na tie krásne stvorenia. " Ona sa len zasmiala a už mi mávala . Z toho podniku alebo občerstvenia do budovi nemocnice nebola dlhá cesta .

Mala som dnes nároční deň .Myslela som, že keď prídem domov, tak asi skončím na zemi lebo ma,tak boli nohy. Skončila som asi , okolo 6 -tej večer. Domov som dorazila sedem  hodín večer Cesta mi vždy trvala dlho, keď som išla peši. . Tak som si vyvalila veci , a išla si dať niečo pod zub . Najedla som sa, a išla osprchovať . Vysušená som išla do obývačky . Mala som oblečené pyžamo . Sadla som si na gauč hnedéj farby . Ešte som si z kuchýne zobrala ovsené vločky . Zapla som telku a išli večerné noviny . Vlasy som si nechala rozpustené . Ihneď má upútalo niečo vážne . Reportér rozprával..
Dobry večer máme tu vraždu . Nevieme okoho sa to jedná , alé tá osoba bola zabitá škaredým spôsobom . Ale naši najlepší policajti sa snažia vypátrať . Viac informácií vám prinesieme až ráno .

Normalne som sa zľakla akým môže byť škaredým spôsobom . Ani sa to nehodlám zistiť . Vypla som telku a išla som sa ešte učiť .
Ako som sedela na stoličke . Ma začal bolieť zadok . Podľa toho som usúdila ,že sedím dlho . Tak som sa pozrela do mobilu . Ukazovalo 10 hodín . A tak som si ešte pripravila veci ako sú knihi do tašky . Zajtra mám školu . Chodím na vysokú.  Je drahá ,ale môžem si ju dovoliť .
Zaľahla som do postele, a zaspala od únavy .. Ach ten prekliati budík . Vstala som a pozrela som sa na mobil , ktorý bol na nočnom stolíku . Ukazovalo päť hodín ráno . Vstala som  na chladnú zem . Podišla som  ku kľučke , ktorá vedie do miestnosti , kde je kúpeľňa . Vyčistila som si zuby a umyla tvár . Jemný make -up a silná špirála aj lesk na pery by ma mali vrátiť do pôvodne ho stavu .
Podišla som ku skrini z mojim oblečením . Nevedela som čo si mám dnes obliecť .Tak som zvolila modré rifle jednoduché cigaretového strihu, a na to bielu luxusnú blúzku . Vlasy som si dala do copu . Pozrela som sa do zrkadla .Bola som pekná . Hnedé vlasy dlhé po pás . Štíhla a pevná postava. Vysoka 168 cm a biela tvár na , ktorej mi svietili hnede veľké oči . Bola som veľmi krásna , tak nevinne . Ale nikdy som sa nepovišovala nadruhýma. To by som si ani nedovolila , som veľmi mili človek . Už nie som taká naivná aka som bola pre pár rokmi . Už neverím na lásku . Jedno sklamanie , ktoré má bude viesť celý život mi stačí . Nehodám padať ľuďom k nohám len preto aby som bola na ich očiach stále zato mi ľudia "niekotrý!"nestoja 
Podišla k nočnému stolíku a pozrela na mobil. Ukazovalo sedem  hodín ráno  . Dlho som nad sebou rozmýšľala . Išla som do kuchyňe naraňajkovať sa v podobe müslí a čerstvého mlieka . Milujem to je to strašne sladké a vyžvine  . Zrazu ako by nič my dohkavy vošli včerajšie noviny. Nemohla som prísť na to  akým strašným spôsobom . Tak som išla ku vchodu a obula si biele tenisky . Otvorila som dvere a mňa o vynul hneď  čerstvý vzduch . Bol taký príjemný ,že som zaklonila hlavu a mala chuť prestať ekzistovať.
A vyrazila som na eleketričku .

Tak ma svete je nová časť . Je to len začiatok . Chcem napísať normálne pribech , ktorý nebude až veľmi fantastický.
Ohodnoťte aspoň kúsok . Mám veľmi rada , zle veci . Nemusíte dať dobrý koment . Hlavne zlý aby som sa zlepšila .
Ďakujem .
Zláskou vaša Roses 💕

Dark MonsterWhere stories live. Discover now