Dark Monster

#4-Kapitola

Moje viečka boli príliš slabé na to aby sa otvorili . Hlava ma bolela , a telo som si ledva cítila . Moje telo začalo pomaly reagovať na pohyb . Cítila som ako keby ma niekto niesol na rukách . Oči som ihneď , ale pomaly otvorila , naskytol sa mi pohľad na tvár toho dotyčného krásavca. Oči mu žiarili čiernou až hnedou farbou . Pleť už trochu hnedšia, vlasy strapaté ,a prilepené na čelo od potu . Krása bola slabé slovo pre toho dotyčného krásavca . Aj keď ho nemám rada , ale strašne ma priťahuje od prvého stretnutia .
Počkať čo ! Aké stretnutie ?
Už si spomínam . Pane bože Amnada .
,,Amanda ! " jej meno som silno vykríkla, pocítila som aj stuhnutie svalstva toho dotyčného . Normálne sa mi vyjasnil obraz v spomienkach ako som ju videla ležať mŕtvu na zemi .
Ten dotyční krásavec otočil zhora svoju tvár trošku dole na tú moju . Aby mal lepší výhľad na mňa . ,,Kľud !  Panebože nie je mŕtva . Vďaka tebe ! "
jeho hlas bol ironicky a trochu vynervovani . Odľahlomi , že žije . Ale niečo tu nesedí . Vďaka mňe ? . Ešte som sa ho musela spýtať . ,, Ako vďaka mňe ? Pred sa ako som ju ja mohla oživiť ? Je to smiešne ." usmiala som sa , ale môj úsmev bol ako , keď psichicki človek utečie z blázinca.
Pozerala som na jeho tvár , ktorá už bola zase sklonena nad moju tvár . Slniečko svietilo , a ja som jeho tvar poriadne nevidela , len čierny obrys .
,,Už buď ticho ! Len melieš od kedy si sa zobudila . Terás ideme do môjho auta , a na sídlo !" ešte pritom aj zvýraznil všetky slová , a silno zavrčal . Svoju tvár som radšej od klonila od jeho mocnej hrude a sklopila pohľad . Okolo seba som mohla spozorovať tých mužov v čiernom . Ale ja som hľadala Amandu . Aj som ju našla, bola predo mnou . Ten istý muž čo už ju mal aj predtým na plece prehodenu , ale zviazanu . Ju mal aj terás znovu prehodenu cez plece . Ale jej telo bolo bez vládne , nehýbala sa , jej vlasy sa kmitali zo strany na stranu ako sa muž pohyboval počas chôdze . Do tváre som jej nevidela . Ale cítila som , že je živá .
Už má bolelo celé telo ako má držal na rukách . Ja som sa ho celý čas držala ako kliešť . Mám veľa nezodpovedních otázok . Odkiaľ su ? Kto sú ? Čo chcú ? A prečo ja a Amnada ?
Na tieto otázky dostanem odpoveď aj keby som mala vybiť z niekoho dušu . ,, Pane sme na mieste ." povedal v predu muž nízkej postavy a plešati . Bol starší ako všetci okolo . Aj ,keď ich bolo len osem alebo šesť mužov . Môj dotyční krásavec odpovedal tým jeho krásnim , prenikavím , hlbokým a zároveň chrapľavím hlasom . ,, Konečne ! Myslel som si , že ešte budem niesť tu to otravu . Mike ty daj tu ženu do druhého auta, a od nies ju do nemocnice . Ihneď ! " och , tak to som si musela zahryznúť do jazyka . Inak by som mu vynadala . Musela som sa a ja zapojiť . ,,Hej ! " povedala som to ostrejšim tónom . Oni sa len na mňa pozreli , ako sme už boli pri autách , a ten dotyční krásavec má dával dole . Bola som už na nohách a dotyční krásavec si ma otočil tvárou .
,,No povedz !Čo zas chceš ?. " mám podmienku , musela som ísť z Amandou .,,Mám podmienku ! Idem z Amandou . Chcem byť vedľa nej . Rouzmiete  ! " trošku s obavom a hnevom som mu vyprskla do tváre . On len dýchal a by sa upokojil . Vidím ,že mu to pomáha . Odpovedal asi po treťom nadýchnuťi . ,,Dobre , ale idem stebou . Mike vyrážame !A pokus sa srdiečko niečo vyviesť , a neručim ti za môj hnev!" len som prikývla . Ak mám povedať pravdu naozaj mi naháňal strach . Všetci okolo mi naháňali strach . Neviem čo chcú zo mnou a Amandou spraviť . Autá boli asi 4 veľké , čierne a luxusné . Jedno krajšie ako druhé . Môj dotyční krásavec si sadol na miesto šoféra , a ten čo držal Amandu nízkej postavi si sadol na spolujazdca. Musela som sedieť vzadu s Amandou , ktorá bola studená a bleda ako stena . Jej hlavu som si dala do lona a jej dlhé nohy v nohaviciach , ktoré boli trošku už ošúchané som trošku skrčila a ruku jej napravila . Aby mala pohodlné miesto , ak by sa zobudila bolelo by ju celé telo v takejto zlej polohe . Ja ani neviem ako vyzerám , ale určite strašne . Vlasy , ktoré som mala pekne urobené do vysokého copu , my strčia  ako keď ma zasiahne elektrina . A šaty mám donične . Moje obľúbené nohavice a blúzku . Hanbila som sa sedieť v takom peknom aute . Lebo to auto bolo celé čierne aj koža na sedadlách bola od čiernej farby . Mala som zlé tušenie , že môj dotyční krásavec mi niečo tají . Ale nepodievala som sa natom veľmi . Sedenie v takom peknom aute my trochu uvoľnilo môj modzog ,a ja som mala pekný výhľad na lesy , ktorej farby silné vinikal aj pekní západ slnka . A samé lúki , a nanej krásne kvietky . Počkať ! Lúky a lesy ? O, tak tu niečo nesedí ! Otočila som tvár a pozerala som do predu , kde sedeli muži a rozprávali sa. Musela som sa dozvedieť , kde ideme ?  Pred sa som myslela , že ideme do normálnej nemocnice v New Yorku . Ale miesto ,kde ideme je pre mňa neznáme . Ale tá krása je nádherna.
,,Môžem vedieť , kde to ideme .?
Nie je pred sa nemocnica v New Yorku ? " bože som ja naivná, pýtam sa či je v New Yorku . Ona tam je . Musela som nad sebou pokrutit hlavou aká som už vyvedena z mieri . Dotyční sa otočil smerom knám, a pak späť na cestu . A prehovoril z hnevom .
" Čo je ? . Však ideme do nemocnice , ale na moje sidlo . Zapni tú svoju hlavu a rozmýšľaj ! Si fakt blbá?  " od začiatku je na mňa hnusný . Nikdy v živote som nikomu neublížila , veď som pred sa doktorka . Ako môže zdravotník , ktorý pomáha ľuďom ublížiť . Prečo som musela vtedy na ceste natrafiť na toho demneta .,, Ale prečo ? O aké sídlo sa tu už bavíme vyše dve hodini  ?" mierne z podguráženim hlasom som povedala. On len silno zavrčal , a ja som pocítila náhly hnev . Nie strach , ale hnev . On si myslí , že keď povie niečo, tak to stojí zato . Ale úplne sa mýli . Od svojho začiatku som iná ,a nepoddam sa tu , takému idiotov ako je on . A ty ľudia , ktorý ho posluchajú majú ho určite  vyše hlavy.
Bol ticho , neodpovedal na moju otázku . A ja som radšej zamerala svoju pozornosť na Amandu , ktorá nedychala. ,,Och !  ona nedýcha !  Zastavte a dajte mi lekárničku ihneď !  Však jej neprúdi krv . " kričala som a dotyční ihneď zastavil , mala som možnosť aj počuť píštanie pneumatík . Ja som len držala Amande tepnu , ale tá tepna vôbec nedávala žiadne znaki svojej práce . A bola bledá. Potrebovala ihneď pri nos krvi do pľúc aj do modzgu . Dotyční ihneď vystúpil, a otvoril dvere cez ,ktoré chitil silno môj lakeť , ktoré mi ho normálne drtil . Vytiahol ma von nasilu ,lebo ja som chcela pomôcť Amande , ktorá umierala.,,Už buď ticho kurva ! Veď ideme do nemocnice budeme tam za 20 minút ! " normálne som mu dala zato facku , ale tá facka bola silná a mne sa uľavilo ,aj keď ma štípala dlaň .
,,Bože si idiot ! Veď sa pozri ona nedýcha ! Daj mi tu lekárničku . Ihneď ! " posledné slovo som silné vykríkla . Zaťal pësťe a odpovedal .,, Mňa nikdo nebude nazývať , že som idiot ! Ako sa opovažuješ ? Nemáš žiadna právo ty krava ! Ešte raz ma nazveš a zabiejm ťa ! Rozumieš ! " cela som sa rozklepala . Nepočuli by ste mi ani byť srdce . Zastavilo sa a ja som mala pocit , že odpadnem . Tie slová sa mi vryli do pamäte navždy. Jeho hlas bol hrubý . Normálne my vysal po tele mráz . Zamračila sa ešte posledný krát a sadol si na miesto šoféra . Ja som radšej  zatriasla hlavou    a išla k Amnad do auta . Spolujazdec mi podal  lekárničku , a ja som išla robiť čo bolo v mojich silách . Len som sa pozrela na dotyčného krásavca , ktorý len dýchal a prepaľoval ma . Nechal ma robiť svoju prácu . Keď som otvorila lekárničku na moje šťastie tam bolo všetko . Ihneď som zobrala kyslík a priložila som jej na ústa aj nos. Robila som dokiaľ , neukazovalo červena. Ale nestačilo to , stratila veľa krvi . ,, Dajte mi  slamku !  Ihneď ! Prosím !" môj hlas bol srdcervujúci . Dotyční krásavec radšej vystúpil a ostal  vonku . A spolujazdec , ktorého meno som nevedela mi podal slamku .
V lekárničke bola aj náhradná krv .
Normálne som vedela čo idem aj urobiť , ale mala som strách , že sa mi to neodparí ,a ja ju zábijem . Musela som jej urobiť jemnou ihlou , ktorú som vybrala z infúzie, a urobila som jej pich do tepny . A krv som jej na to napojila . Potrebovala z krvou okysličiť hlavne modzog . Všetko ako som jej to robila sa mi strašne triasli ruky . A bolo mi teplo , pot mi pomalí stekal po čele . Prešlo asi peť minút ako som to spravila . Mala som aj trochu krvi na seba , lebo keď som jej urobila pich do tepny ihneď začala striekať slabočervena , neokyšličena krv . Ale počase asi jednej minúte som uvidela na jej tvári ružovú farbu . Už sa jej okysličovalo celé telo aj modozg a hlavňe jej začalo byť srdce . Ako jej dotiekla krv , tak som tepnu jemne prilepila lekopkastom . A ona už bola len v slabej kóme . Hlavne , že jej pracovala tepna , a zároveň aj srdce a mozog . Uhladila  som jej vlasy , a dala som ju do lepšiej polohy . Táto vec mi mohla zruba trvať asi 15 minút . Ja som len vyšla z auta , a ľahla som si na trávu. Ešte nikdy som takí strach nemala o svoju najlepšiu kamarátku aj sesternicu zároveň . Ona bola pre mňa všetkým človek , ktorý chápe , pomôže . Normálne som sa ešte stále triasla . Bola už aj zima , lebo slnko trochu zapadlo . Bola som spotena , špinavá a unavená . Nidky má na takéto veci v škole ani v zdravotníctve nepripravovali . Toto bolo moje prvé zachranenie života . Spolujazdec , ten celý čas len telefonoval a niekedy má aj pozoroval . A dotyční krásavec , celú dobu ani zo mňa pohľad nespustil . Musela som mu na to niečo povedať .
,, Vidíš do 20- tých minút by mohla byť mŕtva ! A to len vďaka tvojej sebeckosti . A keby umrela nepriaj si ma ! Nidky v živote som sa nikomu nevyhražovala , ale ty si zaslúžiš . Kvôli tebe by vyhasol mladí život !" Ako som dokončila svoj dlhý monológ ,tak som sa zviezla znovu na zem a dýchala plinulo . On len pozoroval a v ňom rástol veľkí hnev . Chitil má už znova za lakeť ale omnoho silnejšie ako predtým. Zmohla som sa len na jemný ston. ,, Auu , to bolí !" Stala som mu zoči voči . ,,Ty sa mi nikdy v živote vyhrážať nebudeš ! Nemáš právo , ani narok . Ak by aj zomrela mňa by to netrápilo . A je mi to vriti ako by si sa ti cítila . Rozumieš !"
bolelo ma srdce ako povedal , že by mu to bolo jedno keby zomrela . On asi nevie čo to znamená mať milovanú osobu . On to fakt nevie . ,, Dobre . Prepáč " šepkala som, a z oka mi jemne vypadla jedna slza . Pustil má a padla som rovno na cestu . Môj zadok bude mať veľkú modrinu .  Tak ma silno pichlo v pod brušku , že som vykríkla . Radšej  som sa postavila . Nemala som náladu sa zním hadat . Silno prehovoril ako bol už pred autom  ,,Ideme ! " povedal veľmi silnom tónom a zo mnou to normálne až myklo . Sadla som si znova do auta , a jemne som sa dotkla Amandi , ktorá bola už v normálnom stave . Ale ja som nebola . Ako som sedela v aute má silno rozbolelo brucho . Mala som silné krče , ukrutné kŕče . Neviem prečo. Spod mojej bielej košeľe sa mi začal robiť veľkí , červeno sýti fľak. Až som ztuhla v sedení . Bála som sa čo i len povedať niejake slovko . Bala som sa preto lebo inak by vybafol znova ten dotyčni . A pak som si uvedomila. Ako má dotyční krásavec vonku sotil na zem , tak pri páde som musela naraziť na niečo ostré . A zapichlo sa mi to v podbrušku ľavej strani . Viem ak vykrvacam , tak zomriem . A potrebujem ošetriť . Prešla asi taká pol hodinka,  a ja som už nevládla . Vzadu,  kde som sedela bola tma . Len v prede ako šoférovali svietilo malé svetielko . Amanda bola zabezpečená ,a ja som sa zvijala v krutích bolestiach . Už som nevydržala a odpadla som do temnoty . Hovoriac tomu kóma.

Tak som tu už novou kapitolou dúfam , že sa vám táto bude páčiť . Pisala som ju celí deň . Už sa to veľmi pekne rozbieha . Ďakujem ak to niekto číta .

Zlaskou vaša Roses 💕