Meme girlㅣk.th - h.hj ?

ᕕ( ͡° ͜18 ͡°)ᕗ

Jisung utekal k internátu. Neváhal, hneď išiel za ňou. Predsa len, cítil sa s ňou dobre. City k nej si možno len nechcel pripúšťať. Ale teraz vedel, že k nej niečo cíti. Niečo nádherné. Niečo čo predtým nezažil tak intenzívne. Možno to bola pravda. Možno ju naozaj miloval. Chcel to zistiť spolu s ňou.

Nohy ho zaviedli až pred budovu internátu. Nastal problém. Ako sa dostane dnu? Nemohol tam len tak vojsť. Nemá tam čo robiť. Tak mu napadlo jediné. Zavolal jej. Netrpezlivo čakal na odpoveď. Čo jej povie? Skôr než stihol nad tým uvažovať, zdvihla hovor.

,,Jisung? Deje sa niečo? Je takmer jedenásť hodín.“ spýtala sa s menším strachom.

,,Ahoj, Geoya. Nič sa nestalo. Mohla by si, prosím vyjsť von?“

,,Jasné.“ zložila a o pár minút stála pred Jisungom.

Jisung na ňu hľadel. Vlasy, ktoré odrážali svetlo mesiaca. Oči, ktoré mu hľadeli do duše. Dievča, ktoré miluje.

,,Čo sa stalo?“ spýtala sa znovu.

,,Povedal som, že nič.“

,,Jisung vidím, že sa niečo deje.“

,,Dobre, ide o to, že...“

,,Že?“

,,Ide o ten bozk.“

,,Jisung ak sa chceš zasa ospravedlňovať, tak ani nezačínaj. Je to naozaj v poriadku.“

,,Nie, o to nejde. Ide o to, že by som si to rád zopakoval.“ nie len Geoya, ale ani Jisung neveril svojím slovám. Neveril tomu, že to dokázal povedať.

,,Čože?“ prekvapene naňho pozrela Geoya.

,,Rád by som ťa znova pobozkal. Ale ak ty nechceš, ja to akceptujem.“ povedal vyrovnane, ale vnútri prekypovala nervozita.

,,Len bozk alebo sú za tým city?“

,,Prečo by som ťa chcel pobozkať, ak by za tým neboli city? Teraz som sa urazil, že vôbec takto o mne premýšľaš. Dúfal som, že ma v takomto svetle nevidíš. Ani neviem, prečo by si mala. Naviac pravdepodobne mi moje city ani neopätuješ, lebo si hovorila, že sa ti nikto nepáči. Ale chcem ti to povedať. Mám ťa rád. Nie, pre pána Jána, ja ťa milujem, Geoya. Nevydržal by som ak by som ti to nepovedal. Milujem ťa.“ povedal to tak ľahko. MiSun mala pravdu. Keď bude pred ňou stáť, nájde správne slová.

Čakal na jej reakciu. Lenže ona naňho len hľadela. Trpel len tým, že mlčala. Že nemal žiadnu odpoveď. Potom sa však spýtala.

,,Myslíš to vážne?“

,,Či to myslím vážne? Samozrejme, že to myslím vážne. O niečom takomto by som nežartoval. Veď ma poznáš.“

,,Ja viem, len mi to príde neuveriteľné.“

,,Prečo? Nebol som si najprv istý, či ťa milujem. Hovoril som si, že láska je silné slovo. Ale potom som si uvedomil, čo všetko pre mňa znamenáš. A teraz tu pred tebou stojím a vyznávam ti lásku. A poviem to znova, milujem ťa, Geoya.“

Hľadel na ňu a ona naňho. Bolestivé ticho už bolo nevydržateľné. Ale on čakal. Bol trpezlivý. Rešpektoval ju a nechcel na ňu tlačiť. Ale uvedomoval si, že všetko čo povedal svojím spôsobom, spôsobovalo tlak. Goeya konečne zareagovala. Podišla k Jisungovi bližšie a objala ho.

,,Nenávidím ťa.“ po týchto slovách Jisungovi puklo srdce. Nie na poli, ale tisíce malých kúskov, ktoré bude ťažko dávať do kopy.

,,Nenávidím ťa za to, že si neprišiel skôr. A hnevám sa na seba za to, že som ti aspoň trochu nenaznačila, aké city voči tebe chovám. Milujem ťa, Jisung. Veľmi.“ tieto slová pozliepali všetky kúsky, ktoré sa zlomili. Zo sekundy na sekundu sa všetko zrazu zdalo krajšie. Jisungove srdce nie len, že znova bolo ako jeden kus, ale bilo akoby mu malo vyskočiť z hrude.

Geoya na tom bola rovnako. V tú chvíľu, keď povedal, že ju miluje, sa jej srdce naplnilo šťastím. Noc zrazu nabrala pestrejšie farby. Rozhodla sa však konkurovať romantickému prehovoru, ktorý Jisung povedal a chcela aj ona povedať niečo, čo si bude pamätať.

Jisung ju silnejšie objal a nechcel ju pustiť. Geoya s radosťou urobila to isté. Jisung ju náhle od seba odtiahol a s nadšením sa spýtal: ,,Takže môžem?“
Na to Geoya len s úsmevom prikývla a o sekundu neskôr sa ich pery spojili.

~~~

,,Takže mi chceš povedať, že si o tom celý čas vedela?“ spýtal sa Hyunjin MiSun.

,,Áno. Chcel to niekomu povedať.“ usmiala sa a namiesto smiechu vydýchla cez nos.

,,Prečo to nepovedal aj mne?“ tváril sa hnedovlások na oko urazene.

,,Možno ešte nebol pripravený povedať, že sa mu niekto páči. Asi to nechcel zakríknuť.“

,,To chápem.“

,,Musí sa mu už štikútať z toho, ako ho ohovárame.“ tentokrát sa MiSun už naozaj zasmiala.

,,Ohováranie je, keď o niekom hovoríš niečo zlé. My len diskutujeme, prečo mi nepovedal, že sa mu páči dievča.“ snažil sa znieť čo najviac intelektuálne.
,,Ale môžeme hovoriť o niečom inom.“

Začal sa k MiSun pomaly približovať s potmehúckym úsmevom. MiSun veľmi nechýbalo od smiechu. Práve vtedy, keď jej chcel ukradnúť bozk, začal Hyunjin štikútať. MiSun sa začala smiať na plné obrátky a hnedovlások tam bezmocne kľačal na pohovke.

,,Niekto ťa ohovára, štikútka.“ lapala čiernovláska po dychu.

,,Veľmi vtipné. Veď počkaj. Možno to naozaj funguje.“

MiSun naňho s otáznikmi v očiach pozerala.

,,MiSun strašne smrdí. Nie len, že jej musím stále pripomínať, aby ponožky hádzala do koša na prádlo, ona mi svoje smradľavé nohy dáva rovno pred nos.“ Hyunjin začal vymenúvať všetky možné aj nemožné veci, čo by nejednému človeku vadili.

MiSun naňho neveriacky pozrela s otvorenými ústami a zamračeným obočím. O moment neskôr to nebol len slovný boj, ale aj fyzický, pri ktorom boli používané vankúše.

,,To odvoláš!“ hodila čiernovláska hnedovláskovy vankúš do tváre.

,,Nikdy!“ pomedzi smiech štikútal.

MiSun ho nechala v obývačke a odišla sa do kuchyne napiť. Plný pohár vody vypila takmer na jeden hlt. Vrátila sa za ním a len čo ho zbadala sa to stalo. Začala štikútať. Hyunjin sa začala smiať až padol na zem. MiSun počkala dokým neprestal. On sa postavil a prišiel priamo pred ňu. Zobral jej jeden bozk a hneď ako sa odtiahli, obaja na raz štikútali.

___________________________________________

Zdravíčko!🍠
Ďalšia kapitola je posledná. Chceli by ste ešte nejakú bonusovú?

I luv u~
~Nani