Pán Osudu (DOKONČENÉ)

1

    Dievčatko sa prechádzalo tmavým lesom. Nevedelo, ako sem prišlo alebo kedy sa stihlo dostať tak ďaleko od mamy. V jednej chvíli veselo pohupkávala popred ňou a v druhej bola na tomto prestrašnom mieste. Nevedelo, kam má ísť a tak jednoducho kráčalo lesom hľadajúc cestu domov. Avšak les bol čím ďalej tým nepriateľskejší. A mĺkvejší. Prešla už nejaká tá doba, keď naposledy počula štebotať vtáčika na strome. Vlastne, nevidela tu nič, čo by naznačovalo, žeby tu niečo žilo. Predierala sa hustým krovím a každou ďalšou minútou sa v jej vnútri prehlbovala panika. Strach, ktorý do nej surovo zakvačil svoje chladné pazúry, ju nechcel opustiť. Pozrela sa dohora. Bola noc. Nevedela, ako dlho išla a či vôbec správnym smerom. Nevedela, ako sa dostane naspäť. Vlastne, teraz nevedela skoro nič.