Cotard

Kapitola prvá

Moje nohy odrážali kamene o veľkosti pästi,ktoré boli rozhádzane medzi koľajnicami.Železnú cestu rámovali zelené kríky a vysoké husto zalistnatené stromy.Vietor sa do nich prudko zapieral a nútil listy tancovať až pokiaľ nedopadli na zem.V ušiach mi pulzovali slúchadlá,ktoré hrali moje obľúbené piesne.A ja som kráčala ďalej a ďalej.Potrebovala som na chvíľu vypnúť od všetkého toho hluku malomesta, do ktorého sme sa prisťahovali.Ľudia tam boli obyčajní,ľahko čitateľní.Predvídala som každé ich slovo,pohyb,gesto ešte skôr ako sa samí rozhodli to spraviť.Úplne ma strhávala tá vlna tlaku prispôsobiť sa.Avšak nechcela som podľahnúť,tak som unikala pred nimi,pred svojími myšlienkami do tohto ticha.
Ocitla som sa na moste masívnej konštrukcie,ktorý prepravoval vlaky.Nemotorne som stratila rovnováhu keď som prekročila koľajnice aby som sa dostala na chodník popri nich.Našťastie som sa zachytila zabrádlia a znovu nadobudla svoju rovnováhu.Pod dlaňami,ktoré mi chladilo zábradlie som ucítila vibrovanie.Pohľad mi vystrelil smerom do prava a zamrzla som na mieste.Na krku mi vyskočila husina,oči mi roztiahla hrôza,telo sa mi roztriaslo.Chcela som začať kričať:,,Nesmieš skočiť!"avšak ústa som otvorila celkom naprázdno.Nohy mi zdreveneli akoby vrástli do zeme.Hlasivky ma opustili.Ostal mi iba strach a trasúce sa telo.Len polovične som registrovala kvetovanú košeľu červenej látky ako sa vznáša vo vzduchu.Vietor ňou hádzal rovnako ako havraními vlasmi chlapca.Ten stál na druhej strane zabrádlia.Bledými rukami sa pridržiaval poza chrbát zábradlia a celú vrchnú časť nakláňal nad prázdnom.Očami som bleskovo pozrela dole.Skaly,kry ďaleko ďaleko pod mostom,na ktorom sme boli.Nohy som našťastie prinútila k pohybu a začala ísť smerom k nemu.Celkom potichu som sa prikrádala k nemu ako myška.Dych sa mi zasekával na pol ceste v krku, ale nezastavovala som.Slúchadla som zamotala a odložila do vrecka.
Rozhodla som sa nekričať aby sa nevydesil.Vôbec si ma nevšímal.Možno ani nevnímal v ten okamih okolie.Zastavila som meter od neho.Nevedela som čo robiť.Dotknúť sa ho? Nespadol by? Prihovoriť sa mu?
Naprázdno som prehtla a celkom neplánovane šeptom prehovorila:,,Aký tam je výhľad?"prekvapivo sa v mojom hlase nachádzal záujem.
Pootočil ku mne hlavu a pritiahol sa chrbtom k zábradliu.Zvedavo si ma mlčky obzeral.V duchu som si tlieskala.Bol vďaka mne bližšie k bezpečiu.
,,Nemáš jazyk?"bojovne som na neho vystrčila bradu.
,,Nie si nejaká drza bloncka?"ozval sa vysmešným tónom.Zasmiala som sa.Trochu trasľavo,ale predsa.
,,Nie si na zlej strane zábradlia?"zdvihla som spýtavo obočie.Pousmial sa.Až teraz som si všimla špinavú tvár a diery na košeli.Nepozná hygienu a zrkadlo?
,,Možno si práve ty na zlej strane zábradlia."odpovedal nezaujato a zahľadel sa do diaľky.Svojou odpoveďou ma celkom odrovnal.Stratila som všetky slová.
Ostala som teda ticho.Iba som na neho hľadela a premýšľala ako ho prinútiť zliezť odtiaľ.
,,Ako sa voláš neznámy?"zaujímala som sa.
,,Všetci ma volajú Cotard."zamumlal.
,,Fajn,Cotard nechceš zliezť dole?Zviera mi žalúdok pri pohľade na teba."
Bola to pravda.
,,Aspoň nejaký žalúdok máš.Mala by si byť rada bloncka."pozrel na mňa.Mal zelené oči.Tak tmavé.
Pokrčila som nechápavo obočie:,,Ty žalúdok nemáš?"zasmiala som sa absurdnosti,o ktorej sa tu bavíme.
,,Máš aj lepšie otázky v zásobe?"pomaly začal preliezať zabrádlie aby sa dostal naspäť na most.
,,Tie si nechávam na horšie časy."odvrkla som už podráždene.
,,Bloncka zažívaš aj horšie chvíle ako pokusy o samovraždy?"zasmial sa a dal sa na odchod.Rozbehla som sa za ním:,,Bola som snáď svedkom pokusu o samovraždu?"pýtala som sa zadýchane zo snahy udržať s ním krok.
,,To záleží na tom či si myslíš,že niekto mŕtvy môže zomrieť znova."
,,Zaujímavá metafora."poznamenala som neprítomne.
,,Žiadna metafora,ale fakt."vyvrátil moje tvrdenie.Tváril sa tak nezaujato akoby pred pár minútami nepremýšľal nad skokom z mosta.
Moje uši zaregistrovali hluk.Koľajnice sa roztriasli a ja som vydesene vykríkla:,,Ide vlak!Cotard musíš ísť stranou."varovala som ho a sama sa hnala do výklenku medzi zabradlím mostu.Cotard sa ani nehol.Prestal kráčať a otočil sa čelom v smere odkiaľ bolo počuť vlak.Koľajnice spoločne s mostom vŕzgali a zvuk trúbenia sa zdal čoraz bližšie.Vlak sa nebezpečne približoval a Cotard hľadel bez náznaku strachu priamo na neho.
,,Cotard!"strach pohlcoval každý sval môjho tela:,,Cotard!"zvrieskla som z celej sily až ma zaškrabalo bolestivo v hrdle.Pozrel na mňa a na poslednú chvíľu sa minul s vlakom keď odskočil na bok.Vlak prefrčal popred moje oči a keď zmizol už som zahliadla len Cotardovu košeľu medzi stromami.Odchádzal.
Ten chlapec nemal žiaden pud sebazáchovy?

                              °°°°°
,,Lacy, podaj mi cigaretu."žiadala som ju ešte za sebou zatvárajúc vchodové dvere domu.Čiernovláska siahla do vrecka teplákov a podala mi balíček mentolových cigariet.Jednu som si vytiahla a balík jej vložila naspäť na miesto.Vlastným zapaľovačom som si pripálila a vtiahla hustý dym do pľúc.Už o čosi uvoľnenejšia som vyfúkla obláčik tmavého dymu a ťahala ďalej nikotín do seba.
Lacy niečo rozprávala,ale moje myšlienky ma nútili ju nepočúvať.Neustále ma ťahali späť ku Cotardovi,ktorý po našom divnom rozhove zmizol medzi stromami.Nechápala som väčšinu slov čo zo seba dostal.Nedávalo mi to vôbec zmysel.To,že je mŕtvy myslel ako metaforu? Cítil sa mŕtvolne pretože strácal pevnú pôdu pod nohami,zmysel života a všetko ostatné? Ak to nebola metafora,tak čo tým myslel?
,,Počúvaš ma,Charlie?!"tľapla ma urazene po ramene a vytrhla ma z myšlienok.Všimla som si,že moja cigareta dohorela až k filtru a odhodila ju do trávy.
,,Prepáč som mimo."ospravedlnila som sa aj keď ma to v skutočnosti nemrzelo.
,,Na čo myslíš?"zastavila ma keď sa postavila priamo predomňa.
,,Na jedného chlapca."priznala som bez okolkov.
,,Počkať,počkať."zasmiala sa:,,Niekto sa ti páči?"zaiskrilo jej zvedavo v karamelových očiach.
,,Tak by som to práve nenazvala.Skôr ma zaujíma."obišla som ju a kráčala ďalej po chodníku.
,,Kto to je? Poznám ho?"vyzvedala Lacy.
,,Neviem...volá sa Cotard."
,,Ou ou ouuu,no prrr."surovo ma zastavila stisnutím ramena.
,,Heej,pozor na silu akú používaš."zazrela som po nej nahnevane a odstrčila jej ruku.
,,Charlie,Cotard je úplný magor.Musíš sa od neho držať čo najďalej."varovala ma.
,,Nenadávaj mu.Mne prišiel celkom fajn."mykla som ramenami.
,,Nie a nie,Charlie.Sem sa pozri!"prostredníkom a ukazovákom si namierila na oči:,,Sľub mi,že sa mu budeš vyhýbať.Je to nebezpečný magor.Patrí do blazínca odkiaľ ho pustili."rozprávala rýchlo a hlas mala naozaj zafarbený strachom.Zaskočilo ma to.
,,Okej,Lacy."mávla som nezaujato rukou a potiahla ju za rukáv bundy aby kráčala ďalej.Pre pokojnú atmosféru som zmenila tému.Avšak Cotard stále neopúšťal moje myšlienky.