Zvyšok dňa prebehol pokojne.....no v rámci možností. Všetci sa so mnou chceli fotiť. Chceli podpisy a tak.
,,Ahoj," povedalo nejaké dievča nesmelo, potichu a zo vzdialenosti asi jeden a pol metra. Skoro som ju nepočula.
,,Ahoj," odpovedala som a zavrela skrinku.
,,Poď kľudne bližšie," ona sa len veľmi vystrašnene pozrela na zamračeného Olivera, ktorý stál vedľa mňa ako môj bodyguard. Áno naháňal strach, keby som nevedela, že v skutočnosti nie je taký tvrdý ako sa zdá, tiež sa k nemu nepriblížim na menej ako meter a pol.
,,Neboj sa neuhryzne ťa," zasmiala som sa a Oliver zašomral niečo v zmysle ,,Len aby," ja som ho tresla do ramena a ubezpečila ju, že jej neublíži lebo potom by som musela ublížiť ja jemu a tomu sa chceme všetci vyhnúť. Dozvedela som sa, že sa chcela uistiť či Lokiho naozaj poslali napäť na Ásgard, a či je Zem v bezpečí. Nevedela som čo povedať, ale nemohla som jej predsa povedať pravdu.
,,Zem chránia najlepší superhrdinovia akých poznám nemusíš sa báť. Pokiaľ sú tu Avengers sme v bezpečí," robím im reklamu mali by sa poďakovať. Aj keď žiadnu vlastne nepotrebujú. Zdvyhla som si tašku a chcela ísť na ďalšiu hodinu.
,,A čo ten Loki?" zarazila ma. Nevedela som čo povedať. Nechcela som klamať. Nechcela som byť ako on.
,,Je naspäť na Ásgarde a odpykáva si svoj trest. Ódin mu určite vymyslel nejaký dlhý a krutý trest. Určite si nesedí u seba na posteli, napije čaj a nečíta knihy," usmiala som sa na ňu a rozhodla sa, že už pôjdem preč.
"Nesedí u seba na posteli, nepije čaj a nečíta knihy? To ti ako napadlo?" zasmial sa Oliver.
,,Nenapadlo mi to, je to totiž presne to čo robí."
,,Moment čo ?!" povedal Adam znepokojene a dosť nahlas až sa na nás troch pár ľudí otočilo.
,,Tak pre poriadok, je pod špikčovou ochranou, okej?" ubezpečila som ich, aj keď som veľmi silne pochybovala o tom, čo som práve povedala. Ale oni to nemusia vedieť, nie? Oliver a Adam sa na seba pozreli a Oliver sa opýtal.
,,Fajn a kto ho stráži? Myslíš, že nejaká partička agentov ho ustriehne?"
,,Strážim ho ja! Dobre? Strážim ho ja, je zamknutý v mojej izbe a pravdepodobne sa tam nudí a....."
,,Tebe je ho ľúto?!" nechápal Oliver. Ako to myslí? Áno bolo mi ho ľúto ako by bolo jemu keby ho niketo zamykal do izby a obmedzoval mu pohyb. Viem ako- veľmi nepríjemne. Dúfam len, že mu nedali putá.
,,Nie. Nie je mi ho ľúto. Ani trochu, veď si to zaslúžil. Spravil zlú chybu a to, že ho zamkneme niekde v miestnosti ho zmení. Bude konať dobro, že? Lebo takto sa to vždy rieši. Spravil si zlú vec? Zatknúť! Spravil si dobrú vec, ale okolie to vníma, že je to zlé? Zatknúť! A takto to funguje a ty to vieš Oliver, vieš, že to nepomôže. "
,,Ja ťa nechápem. Ty ho ešte obhajuješ? Si na jeho strane?" pozeral sa mi do očí, ja som si nemohla pomocť a musela som prečítať jeho myšlienky. On mi neverí. Myslel si, že som sa chcela spojiť s Lokim a ovládnuť náš svet. Krása. Neverí mi jedniný človek, o ktorom som si myslela, že pri mne bude stáť v dobrom aj v zlom. Do očí sa mi tlačili slzy, ale potlačila som ich.
,,Dám ti radu. Nikdy, ale že nikdy neodcudzuj iných pokiaľ nevieš celú pravdu. Dobre Oliver sľúb mi to."
,,O čom trepeš Stárková?"
,,Zbohom," venovala som mu môj posledný zlomený úsmev a odkráčala smerom domov.
⚠ Pozor ⚠
Ľudkovia moji milí. Chcem vám dať niečo vedieť. Hneď na začiatok. Tento príbeh mám v pláne dokončiť len neviem kedy. Ako ďalšia vec, premenujem ho, pretože sa uberá iným smerom ako som plánovala a prestáva byť o Lokim. Neviem kedy výde dalšia kapitola. Som vám však vďačná, že ste to čítali, dúfam, že budete trpezliví a vydržíte to. Zostaňte zdraví. Mám vás rada.
