#19 Postrážim Vám Ho

303 23 0
                                    

Avengers, tak si hovoria. Že hrdinovia. Hah. Áno sú. Sú hrdinovia zachránili nás pred Lokim. Zachránili mesto, každý ich miluje každý oslavuje, že mimozemšťan, ktorý čaká kým Fury vyriekne ortieľ, nás už ďalej neohrozuje. Všetky sociálne siete sa zaplnili fanúšikmi Avengers, ľudia zakladajú fanpages a píšu fanfickice. Média sú aj po týždni zaplavené kopou správ o Avengers. A aj tým, kde som bola ja, keď Avengers zachraňovali New York. Rozhodne nie doma na gauči! Je to všade, články s tytulkami typu ,,A KDE BOLA MLADÁ STÁRKOVÁ ZATIAĽ ČO JEJ OTEC S AVENGERS ZACHRAŇOVALI NEW-YORK?"

,,Morgan ahoj," vtrhol mi do izbi Oliver.
,,Ahoj, čo potrebuješ?"
,,Počul som, že si už týždeň nevitiahla nos z izby. Tak som tu, aby som to urobil za teba."
,,Och, tak to nie. Nie! Nikam nejdem."
,,Ale prečo?"
,,Nečítal si to?" nastavila mu mobil s jedným z článkou o tom, kde som bola počas invázie New Yorku.
,,Ale no ták, to nemyslíš vážne, kvôli tomu si tu zavretá? Kiná fungujú, neviem čo premietajú, ale poď," potiahol ma za ruku, no ja som sa zatla.
,,Nechcem ísť."
,,Nemáš na výber."
,,Fajn, tak na seba aspoň niečo hodím," prekrútila som očami nad jeho neodbitnosťou.

Keď som vyšla zo šatníka, Oliver sa pozrel na hodinky.
,,Netrvalo ti to až tak dlho. Pol hoďka to je v pohode," tresla som ho päsťou do ramena.
,,Tak poď," podal mi ruku, ktorú som odmietla a vyšla z izby. Počula som ako si za mojím chrbtom niečo mrmlal. Prechádzali sme okolo otcovej dielne.
,,Oci idem voooon," zakričla som mu.
,,S kým" opýtal sa
,,S Oliverooom," zakričala som ešte raz.
,,Daj mi na ňu pozor," zakričal otec Oliverovi.
,,Dám, dám," vyšli sme von.

,,Chceš ísť pešo?"
,,Hej chcem," odpovedala som.
,,Dovoľ mi sa spýtať Morgan..."
,,To ti trvalo," zasmiala som sa.
,,Nerozumiem."
,,Viem, že si nechcel otvoriť 'bolestivé spomienky' bože to znie vtipne. Ale tvoja zvedavosť je silnejšia a tak som čakala, kedy sa opýtaš a premýšľala som, čo ti poviem a odpoveď na otázku je: v cele"
,,Zatkli ťa?!"
,,Nie! Nezatkli. Loki ma uniesol alebo ako to nazvať a zavrel ma do nejakej cely."
,,Ten bastard"
,,To je v pohode v podstate som si to asi zaslúžila,"
,,Čím prosím ťa?!"
,,Mierila som na neho zbraňou," mykla som plecami.
,,Morgan to neznamená, že si si to zaslúžila. Pozri sa na mňa....nie si zlý človek, dobre?" nepovedala som nič. Objal ma. Ako veľmi som milovala tieto obiatia.
,,Chcem zmrzlinu," povedala som.
,,Nie je na zmrzlinu už chladno, " bola chladná noc, to áno, ale to netlmilo moju chuť na zmrzlinu.
,,Chcem zmrzlinu."
,,Fajn, bude zmrzlina," a tak sme si zašli namiesto kina na zmrzlinu.

,,Takže ty teraz budeš Avenger?"
,,Šibe ti ? Ja a zachraňovať ľudí? Nie to rozhodne nie," povedala som pobavene.
,,Budeš s nimi bývať. Budeš bývať s Avengers. Vieš koľko ľudí by si to s tebou vymenilo?"
,,Poďme domov."
,,Prečo."
,,Ľudia sa na mňa pozerajú," nebolo ich veľa, ale boli tam a to mi vadilo.
,,Fajn tak poď, " pred- vtedy ešte stále- Stark Tower, sme sa rozlúčili a ja som šla rovno do izby. Cestou som však počula hlasy, ten prvý patril otcovi a druhý Furymu.

,,Chcete tohto psychopata dať na starosť mojej dcére?! To myslíte vážne?"
,,Pane vaša dcéra je veľmi mocná, mohla by na neho dať väčší pozor ako skupina agentov striedajúca sa na zmenách pri jeho cele."
,,Lenže on ju uniesol."
,,Vy to nechápete, Morgan by ho mohla zmeniť k lepšiemu."
,,Nie. Určite nie. Ľudia sa nemenia."
,,Ale on je boh," skočila som im do rozhovoru. Loki tam sedel úplne pokojne na gauči. Vybrala som si šálku, že si urobím čaj a ako som sa na neho pozerala prišlo mi ho ľútu tak som sa rozhodla čaj spraviť aj jemu.
,,Zlato, ale on je nebezpečný," otočil sa na mňa otec.
,,Hm...to som aj ja," s touto vetou som mu podávala šálku s čajom. A on sa na mňa nedôverne pozrel.
,,Nie je otrávený," upokojila som ho. Šálku si zobral.
,,Ona má 14, nemôžete jej nechať na starosti jeho."
,,Môžeme. A nepotrebujeme váš súhlas. Rozhodnutie je na nej. Behala som očami z Furyho na otca.
,,Chceš tu ostať?" Opýtala som sa Lokiho v jeho mysli.
,,Čo na tom záleží," má pravdu nezáleží.
Odpila som si z čaju.
,,Fajn postrážim vám ho," Lokimu ako keby spadol obrovský kameň zo srdca.
,,Ďakujem vám. Zajtra ráno vám dáme podpísať pár papierov," Loki ostal spať na gauči a ja som šla do izby. Bola som unavená a zaspala som rýchlom.

Čaukoooo. Dúfam, že sa vám storka páči a aj nová kapitola, samozrejme, každopádne budem rada za akúkoľvek spätnú väzbu (vote, koment). Ďakujem, že to čítate, majte sa krásne. 👋🏻👋🏻🥰

Ale On Je BohWhere stories live. Discover now