Pre mňa sa to začalo keď Agent Coulson prišiel za otcom s tým, že mu priniesol niečo....no proste čosi čo otec zapol a vyšli z toho svetlá. Bola to hologramová projekcia zložky projektu Avengers. Veď kto dnes používa popierové zložky? No môj otec určite nie.
,,Projekt Avengers bol zrušený," predniesol otec.
,,A pokiaľ viem, ja som z neho bol vyradený," povedal ďalšiu vetu bez toho, aby nechal Coulsona čokoľvek povedať.
,,No vraj som nestály, sobecký a nevhodný do týmu," znel urazene.
,,Tak to sedí," povedala Peper.
,,Teraz už o osobnostné profily nejde," povedal Coulson.
,,Morgan choď spať už je neskoro," povedal otec a znelo to ako by ma do postele posielal len kvôli tomu, že chcel povedať niečo nie veľmi pekné.
,,Vlastne Fury chce aj ju," Phill povedal vetu, ktorá otca veľmi nepotešila.
,,Čože?! Tak to teda nie! Toto nedovolím je to nebezpečné."
,,Oci, sú poistení majú na mňa tazery," usmiala som sa a nedvíhala som zrak od knihy. Otec si vzdychol bol to taký ten bolestný vzdych. Vhlboký a bolestný.
,,Morgan zlato, myslel som pre teba nebezpečné," ah už chápem hah.
,,Morgan je veľmi silná, bola by veľmi mocná podpora v týme."
,,To možno, ale ja to nedovolím!" povedal otec.
,,So všetkou úctou, nikto sa vás nepýtal."
,,A bude sa niekto pýtať aj mňa?" povedala som s očami ešte stále nalepenými na knihe.
,,Samozrejme, že nie slečna, " Coulson, ty jeden parchant! Pepper tam iba stála a počúvala rozhovor. Mňa to prestalo baviť tak som sa postavila a vybrala sa k výťahu.
,,Kam si myslíš, že ideš?" to bolo až veľmi ostré oci.
,,Tony..." povedal Pepper.
,,Posielal si ma do postele. Tak tam idem. Sladké sny alebo čokoľvek."
Neviem ako tento rozhovor pokračoval, ale nakoniec Coulson alebo Pepper otca obmäkčili pretože na druhý deň ráno sme vyrazili. Ak by sa ma niekto spýtal dostal by jasnú odpoveď. NIE! Nechcen byť superhrdina. To v ždiadnom prípade. Som príliš nebezpečná. Pre všetkých. Pre svet. Pre seba.... Ako som už spomínala na druhý deň sme vyrazili. Prišli sme na obrovskú loď/vznášadlo netuším čo to bolo. Patrilo to SHIELD-u a bolo to fakt premakané.
Keď sme vystúpili z vrtuľníka, agentka Romanovovová nás zaviedla dnu. Bol tam stôl so stoličkami tak som si tam sadla a pokračovala v číaní, ktoré som pre výstup z vrtuľníka musela prerušiť. Ako som tam sedela počula som ako sa agenti rozprávajú o tom, že ho nevedia nájsť. Koho hľadajú? V tom prišla agentka Romanovová.
,,Ahoj som Nat," vystrela ruku, ktorú som odmietla.
,,Musíš mať veľa otázok, prečo si tu a tak, " snaží sa to je milé.
,,Nemám deväť," ale ja si ju pamätám.
,,Nerobila si otcovi asistentku? Tú, ktorá potom zmizla. Áno to si ty."
,,Máš dobrú pamäť naozaj dobrú," nebolo to až tak dávno, ale vyzerá inak. Zmenila účes.
,,Mám jednu otázku vlastne...."
,,Pýtaj sa."
,,Koho hľadáte?" bola som zaujatá
,,Hľadáme. Ty hľadáš s nami."
,,Nehnevaj sa, ale ja si čítam, vôbec vám nepomáham a iba tu zaberám miesto," vyviedla som ju z omylu.
,,Vyčkať času," povedala Nat 'tajomne' a v tom jeden z agentov povedal.
,,Mám ho zhoda 67% počkať 79." Fury rozdal rozkazy Nat ja a Steve sme išli do nemecka.
,,Počať a čo môj otec?"
,,O toho sa neboj...poď," povedala Nat a ťahala ma za ruku. Ja som si telekineziou pritiahla moju knihu, ktorá ležala otvorená na stole. Sedeli sme v....eh...čo to bolo? Neviem....to je fuk.
,,Kto si?" povedal Steve adresujúc otázku mne. Poobzerala som sa okolo seba, či ju naozaj adresoval mne a keď som okolo seba nikoho nevidela povedala som
,,Morgan."
,,Nie si príliš mladá na to aby si bola superhrdinka?" ja som nežiadala, aby ma brali zo sebou. A nie som superhrdinka.
,,Nie ste vy príliš starý na to aby ste bol nažive?" vypadla zo mňa prvá veta, ktorá mi na padla. Občas môj mozog nestíha mojej hube a potom to dopadá takto.
,,Pardon to som asi prehnala," mala som potrebu sa ospravedlniť.
,,To je v poriadku."
,,Smiem sa opýtať kam to ideme a z akého dôvodu?" ešte stále som to nevedela.
,,Do Nemecka a ideme niekoho zneškodniť," moment čo?
,,Ideme niekoho zabiť?!" vypadlo zo mňa.
,,Čože?! Nie! Iba si ho vezmeme zo sebou a postaráme sa aby už nevystrájal.
,,Sme na mieste," Povedala Nat. Pribehla som k nej a kapitán zatiaľ vyskočil z tejto lietajúcej veci. Čo sa deje? Kto tam stojí?
,,Loki odhoďte zbaň a vzdajte sa." Loki? Počula som dobre povedala Loki?! Čo tu ten robí?! Namiesto toho, aby Nat poslúchol po nás vystrelil nejaký modrý paprsok. Nat mu uhla. Steve po ňom hodil štít a strhla sa bitka. Hah.
,,Agentka Romanovová. Chýbal som vám?" ozvalo sa z reproduktorov za sprievodu AC/DC. Vážne? A ja že kde sa túlal. Kapitán Lokiho zložil a on ležal na zemi. Otec na neho nanieril zbrane a potom sme pristáli a Lokiho sme brali na našu balubu. Wohoooo.
Keď ma videl nepodarilo sa mu skryť prekvapenie. Nečakal ma čooooo. Lokiho posadili na stoličku a spútali ho. Nemám rada putá. Ale zo všetkého najviac nenávidím zvieraciu kazajku.
,,Takže ty si sa pridala k superhrdinom?" neverím, že použil výraz 'superhrdinovia' som presvedčená, že keby mal voľné ruky naznačil by úvodzovky, žiaľ musela mi stačiť irónia v jeho hlase. Nechcela som mu odpovedať, vlastne som ani nemala čo povedať, vlastne som ani neverila, že je to on. Žeby sa znížil až k tomuto.
,,Nebavíš sa so mnou?" ja len nemám čo povedať...
,,Nemám čo povedať," neodtrhla som oči od knihy. Nemala som potrebu pozrieť sa na neho.
,,Nosíš ho, " povedal a zrak uperiamil na môj náhrdelník.
,,Povedal si 'nikdy si ho nedávaj dolu'," zacitovala som ho.
,,Pamätám si to. Len som nečakal, že ma počúvneš."
,,Prečo by som ne..." prerušil ma blesk.
Loki upriamil svoj pohľad prezmenu na strop nášho dopravného prostriedku.
,,Čo je bojíš sa bleskov?" spýtal sa Kapitán.
,,Nepáči sa mi čo po nich následuje," povedal Loki
,,To je..." nedokončila som vetu. Loki sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Zrazu sa otvorili "dvere" a dnu vošiel Thór a uniesol nám zajatca. Super. Celá snaha vyšla navnivoč. Fakt dik Thór.
Ahojte. Tak tu je ďalšia kapitola. Trošku dlhšia ako zvyčajne. Snáď sa vám páčila. Budem rada ak mi tu necháte vote alebo nejaký koment. Majte sa krásneee 😘😘
