,,Morgan máš telefón," zobudil ma otec, ktorý vtrhol do mojej izby s telefónom v ruke.
,,Prosím," povedala som rozospato.
"Oh, čau Morgan zobudil som ťa?" nie ty nie, to môj otec.
,,Nieeee..." povedala som to s toľkou iróniou, že by to pochopil aj Thor.
,,Fajn ja len, že včera po tom ako si zdrhla od riaditeľky sme sa už nevideli a...." vedela som čo chce vedieť.
,,Vylúčili ma Oliver," toto nečakal.
,,ČOŽE?! A...a...a...a kam ako teraz budeš chodiť jaa...." asi som to mala trochu upresniť.
,,Iba na týždeň," upokojila som ho. A asi to zabralo pretože už hovoril pokojnejšie.
,,To mi odľahlo...budem ti nosiť úlohy?" uf toto som nečakala čo potrebuje?
,,Oliver?"
,,No?"
,,O čo ti ide?"
,,Och...noo...mama povedala,, že keď budem robiť dobré skutky zruší mi domáce väzenie," chápeeem.
,,Mohla by si aspoň povedať, že som ti ich priniesol? Prosííííííííím," och skoro mi odpadlo ucho.
,,Tak to teda nie, pekne krásne mi ich prinesieš. Adresu vieš. Dobrú noc."
,,Dobrú princezná," hrám sa, že som to "princezná" nepočula zložila som a išla ďalej spať.
,,Morgan... Spíš?" Otec. Opäť. Nechala som oči zavreté, ale aj tak ich prekrútila.
,,Čo potrebuješ oci?" už som sa na neho pozerala.
,,Chcel som len vedieť, či tu mám s tebou ostať, alebo poprosiť Pepper...." nie! Pepper mám rada, ale nechcem ju obťažovať.
,,To nebude potrebné" vysúkala som zo seba rýchlo.
,,Tak tu mám zostať ja?" zdvihol jedno obočie.
,,Čo keby som tu ostala sama," čakala som odpoveď
,,No...ehm..máš deväť," zabudla som. Sakra.
,,No áno ale je tu J.A.R.V.I.S. A keby sa čokoľvek dialo tak ti dá vedieť. Alebo nedôveruješ svojej umelej inteligencii na 100%?" veľmi dobre som vedela, čo na neho platí.
,,J.A.R.V.I.S. počul si dámu. Budeš mi na ňu dohliadať dobre? Každých 10 minút chcem hlásenie. A ty Morgan, neopováž sa ho zmanipulovať. J.A.R.V.I.S. nepočúvaj ju, inak ťa preprogramujem."
,,Ako si želáte pane," povedal Jarv. Otec už bol na odchode keď sa vrátil.
,,Aaaa Morgan, žiadne vyvolávanie. Ničoho rozumieš? Žiadny duchovia, žiadny démoni pochopila?" toto nie je fér!
,,Pochopila" zahrala som sa na salutujúceho vojaka a otec spokojne odišiel.
,,Tak čo budeme celý deň robiť J.A.R.V.I.S.?" otázka padla stačí počkať na odpoveď.
,,Sekať dobrotu," povedal otec zpoza dverí. Prečo neodišiel? To je fuk. Ľahla som si do postele až kým som si neuvedomila, že mi škvŕka v brušku. Čo teraz? Lievance. Mňam.
,,J.A.R.V.I.S. nadiktuješ mi nejaký recept na lievance? Nejaký jednoduchý," J.A.R.V.I.S. mi nadiktoval hrnčekový recept na lievance. Boli vynikajúce na to, že mám iba deväť. Hah. Zrazu zvolal otec.
,,Morgan všetko v poriadku?" Bože, vždy bol prehnane starostlivý a keď je jeho dcéra v zvieracej kazajke a dopujú ju liekmi, ktoré nezaberajú tvári sa, že o tom nevie.
,,Áno oci, všetko v pohode,"prevrátila som oči.
,,Neprekrúcaj očami Starková," akú si si ma vychoval, takú ma máš.
,,Fajn," zase som prevrátila oči.
,,Morgan ja ťa vidím,," moment akože sú tu kamery? všade?
,,Faaaaajn."
Zvyšok dňa som strávila kreslením. J.A.R.V.I.S každých 10 minút otcovi posielal záznamy o mojej aktivite a zrazu sa ozvalo niečo iné. Bol to zvonček.
,,Slečna myslím, že pri dverách je Oliver."
,,Myslíš?" čudovala som sa.
,,Viem to celkom iste slečna."
,,Idem tam," položila som ceruzku a vybrala som sa k vchodovím dverám.
,,Ahoj poď ďalej."
,,Je tvoj otec doma?" Oliver nikdy môjho otca nemusel vždy s ho bál. Zvláštne, pretože otec mu na to nikdy nedal dôvod.
,,Nie. Vráti sa až za dve hodiny," ujistila som ho.
,,A si si istá, že mu nebude vadiť ak pôjdem dnu?"
,,Nie nebude, cíť sa ako doma Oliver," zaznel otcov hlas. Zase.
,,Potrebuješ niečo oci?" určite len kontrola.
,,Nie. Len kontrola. Bavte sa," môžem byť veštica.
Oliver mi odovzdal úlohy a ešte chvíľu ostal.
,,Prečo máš na dverách od kúpeľne ceduľku s nápisom 'prosím nevyvolávajde démonov v kúpeľni'?" vytrhol ma z myšlienok, keď sa varacal z kúpeľne.
,,Pretože sa kúpeľňa veľmi ťažko čistí?" povedala som akoby to bola samozrejmosť.
,,Hovoril si s Líviou?" zaujímala som sa.
,,Hej. Je ti veľmi vďačná, ale nemala si sa do toho pliecť. A to som povedať nemal. Nič nevadí," sprostý.
,,Nemala som sa do toho pliesť?" ako akože?
,,Morgan niekedy...bože nie niekedy ale vždy! Do riti vždy sa pletieš do vecí do ktorých ťa nič."
,,Už budem musieť ísť princezná. Uži si to tu,"
Oliver odišiel a o chvíľu sa vrátil otec.
,,Ahoj zlato. Som doma," kričal z chodby.
,,Ahoj," večer sme si spravili popcorn a pozreli sme si nejaký film. Takto sme s otcom žili sami, až kým sa nedal do kopy s Pepper. Pepper je fajn. Vážne. Mám ju rada.
Dni toho týždňa, čo som strávila doma a od seba veľmi nelíšili. Vstala som, najedla sa, po škole prišie Oliver s úlohami a potom otec. Koniec dňa. A do školy som sa tešila asi len na Liviu a Olivera.
Zdravím. Na odporúčanie som sa rozhodla, že budem text členiť do odsekov. Chcem sa však ospravedlniť lebo netuším ako sa to robí 😅😅. (ak je to zle veľmi sa ospravedlňujem.) Tak mi odpusťte. Tiež sa ospravedlňujem za gramatické chyby. Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Môžete mi tu nechať vote a nejaký koment. Majte sa krásne.
