*súčasnost*
Do mojej "cely" vbehlo pár agentov na čele s našim pirátom. Čo ten tu chce? Neviem čo chce on ale viem čo chcem ja - Aby odišiel.
,,Dobré ráno slečna Stárková," povedal Fury.
,,Ako dlho ma tu chcete držať?
,,Môžete si za to sama," povedal sucho.
,,Sama?" tak to si nenechám.
,,Pane držíte ma tu preti mojej vôli," udržala som si svoj pokoj.
,,Ľudia sa vás boja."
,,A PREČO SA MA BOJA!" vykríkla som a Fury aj s agentmi cúvol.
,,JA VÁM POVIEM PREČO SA MA BOJA! BOJA SA MA LEBO STE DO NICH ZASIALI STRACH TÝM ŽE STE MA ZAVRELI DO TEJTO NEPRISTREĽNEJ ŠKATULE!!" už dlho som sa takto nenahnevala. Vybuchla som. Ten hnev, korý sa vo mne celé tie mesiace hromadil zrazu prekonal moju hranicu pochopenia a pokoja a ja som sa neovládla. Videla som strach v Furyho očiach. Videla som ako sa ma bojí.
,,Ospravedlňujem sa," povedala som, cúvla a sadla som si na niečo čo malo predstavovať posteľ.
,,Prečo ste sa vlastne unúvali sem prísť?" spýtala som už úplne pokojným hlasom, ale nepozrela som sa na adresáta tejto otázky.
,,Prišli sme sa presvedčiť ako na tom ste," ako na tom som?! Vážne?!
,,Nemám žiadnu diagnózu," bola som o tom presvedčená.
,,O tom vy nerozhodujete, " prskol mi do tváre slová a tie sa mi motali okolo hlavy až kým znovu neprehovoril.
,,Zajtra sem príde psychologička a určí vašu diagnózu."
,,Všetci sme blázni," povedala som keď Fury so svojimi poskokmi odchádzali.
,,Ako prosím?" upriamil ma ňa svoje oko
,,Všetci sme svojim spôsobom šibnutí. A tým, že ja si to uvedomujem som jediná normálna."
,,Uvedomovianie si, že ste blázon z vás nerobí romálnu, Stárková."
,,Nie. Ale robí ma to normálnejšou ako vás nahovárajúcich si, že ste úplne normálny." Fury odišiel.
Zdravím. Tak dnes ešte kratišia ako zvyčajne. Dúfam, že ste ju pochopili. Chcem sa poďakovať Dopaterka, ktorá mi text opravuje aby sa lepšie čítal. 🖤🖤 Verím, že sa vám kapitola páčila budem rada za každý vote a každý koment, ktorý mi tu necháte. Majte sa kráse. 😘😘😘
