,,Čo keby si zašla za Lokim a skúsila z neho dostať o čo mu ide?" vytrhla ma Nat zo zamyslenia.
,,Ja?....ako....no..fajn," pochopila som, že mi nedá pokoj, kým neurobím čo po mne chce. Sakra ženská! Zdvihla som sa zo stoličky a išla hľadať Lokiho celu. Cestou som sa pýtala agentov kam mám ísť, keď som prechádzala okolo laborky, v ktorej bol otec a Bruce zastavil ma hlas.
,,Kam máš namierené?"
,,Poslali ma za Lokim, tak idem za Lokim."
,,Fajn..." počula som v jeho hlase ako veľmi sa mu to nepáčilo.
Prišla som k nemu.
,,Oci bude to fajn. Dám si pozor," dala som mu pusu na líce a odcupkala k Lokiho cele.
Už som stála v miestnosti s jeho celou nevšimol si ma, ale v tom mi musel zazvoniť telefón. OLIVER! Nádych, výdych. Som v pohode, som v pohode.
,,Teraz sa mi to nehodí, nezaujíma ma to Oliver. Zbohom," povedala som do telefónu a Loki sa na mňa otočil.
,,Ahoj" usmial sa tým svojím hnusne-slizkým úsmevom.
,,Poslali ťa za mnou. To je očividné, ale prečo?" toto je jediné na čo nevie prísť fakt?
,,Oh nie ja len...všetci tam...všetci agenti majú zbrane," povedala som.
,,A?" zdvihol jedno obočie.
,,Nechcem byť v blízkosti ľudí, ktorý majú zbrane," vážne nechcem.
,,Počul som, že si dobrá streľkyňa. Naviac nevieš klamať, " nasadil ten povýšenecký pohľad, ktorý tak nenávidím. Preklepol si ma?
,,Nemôžeš mi to mať za zlé. Klamať som sa učila sama a naviac nemôžem klamať, ak hovorím pravdu," to o tých zbraniach bola pravda, aj keď to nebolo účelom môjho príchodu. Loki kývol hlavou na znak uznania.
,,Vyrástla si," akoby mu došli slová.
,,To sa stáva," mykla som plecami.
,,Nemala by si zavolať tomu chlapcovi, ak je taký dôležitý?" a..č..ako..čoo?
,,Nepozeraj sa na mňa akoby na to bola ťažké prísť, keby nebol dôležitý, ani mu nezdvihneš a keby to nebol chlapec tak mu neodpovieš takým tónom, navyše Oliver nie je dievčenské meno, " odrecitoval svoju dedukciu a uškrnul sa. Prišla som až ku sklu cely a sadla si na zem. On urobil to isté. Veľmi dlho skúmal moju tvár a povedal.
,,Si pekná," prosím?
"ČOŽE?" počula som ho a veľmi dobre som vedela čo povedal.
,,Nič," odvrkol.
,,Prečo si tu Loki?" povedala som s vážnosťou v hlase hľadiac mu do očí.
,,Chytili ma a zavreli ma tu," povedal s posmechom a vyhýbal sa očnému kontaktu.
,,Myslím to vážne. Prečo si ich nechal aby ťa chytili?"
,,Vyčítaš MNE to, že ONI ma sem zavreli?!"
,,Nie to iste nie...povedz mi o čo ti ide...prosím."
,,Zisti si to," povedal to taký tým "ak to dokázeš" tónom.
,,Ako?"
,,Prečítaj mi myšlienky," to nie. Toto nie.
,,Loki, vieš, že to nedokážem. Veľmi dobre to vieš." povedala som a hlas sa mi chvel, chcelo sa mi plakať.
,,Časy sa menia."
,,Ako to myslíš?" nerozumela som mu.
,,Morgan si tu už približne 15 minút a MNE sa nepodarilo dostať sa ti do hlavy...tak to skús ty," moment čože?!
Zdravím. Chcem sa ospravedlniť, že som kapitolu nevydala včera, ale dnes. Snáš mi to odpustíte. Ďalšiu by som chcela vydať už zajtra, aby sa mi to nepomiešalo, ale uvidím ako budem stíhať. Každopádne ak sa vám kapitola páčila môžete mi tu nechať vote alebo koment. Majte sa krásneee 💞💞
