Kliatba večnosti (Nemŕtvi #1)

11. kapitola - Prešľap

Vošla som do preplnenej knižnice a preskenovala všetky tváre. Nenašla som tú, ktorú som hľadala. Namiesto toho na mňa z davu zamávala Alexandra. Sedela v rohu miestnosti pri stole pre dvoch a pred ňou sa týčila veža z kníh.

Sadla som si oproti nej. „Kde je Carmen?"

Raz využijem jej číslo a ona sa neobjaví? Šokujúce.

„Má povinnosti. Vravela, že si jej písala. Požiadala ma, aby som na teba počkala." Jej otvorený postoj a úsmev ma vyvádzali z miery. Preferovala som to pred jej panickým strachom, ale na toto jej nové ja si budem chvíľu zvykať. „Stalo sa niečo vážne?" spýtala sa s neistotou, ktorá mi bola oveľa známejšia.

„Vôbec nie. Chcela som ju o niečo poprosiť."

„To znie ako vážna vec, ak si ochotná žiadať Cam o láskavosť," podotkla presne to, čo sa hnalo hlavou i mne. Neverila som, že by som sa na ňu niekedy obrátila aj s niečím menším než so smrteľnou hrozbou. „Pokiaľ ti s tým môžem pomôcť aj ja..." Zahryzla si do pery.

„Radšej mám byť dlžná tebe?"

„Čo? Nie! Ja... Nechcem... Chcem ti pomôcť! Za-zadarmo!"

Jej zmätočná odpoveď ma rozosmiala. Pricapila si bledé ruky k rozpálenej tvári a sklonila sa tak nízko, že som ju stratila za kopou kníh. Odsunula som ich na okraj stola, aby sa predo mnou nemohla ukrývať.

„Nie je to vážne, iba záhadné. Našla som jeden symbol." Vytiahla som mobil a ukázala jej upravenú fotografiu. „Vyzerá to ako –"

„Had požierajúci samého seba," predbehla ma. „Uroboros či ouroboros. V doslovnom preklade to znamená požierač chvosta. Často býva zobrazovaný v takomto kruhu," ukázala na obrázok, „a niekedy má tvar osmičky. Vyjadruje cyklickú povahu sveta, vznik nového z deštrukcie, znovuzrodenie, obnovu i harmóniu protikladov. Používa sa ako symbol pre večnosť a večný život, neobmedzený potenciál, začiatok či driemajúcu moc." Celý ten prednes zo seba vypustila jedným dychom a v závere sa spokojne usmiala.

„Áno, to som si včera prečítala na internete." Aj keď bolo pôsobivé, že si takéto zbytočné informácie udržala v hlave.

Jej úsmev povädol.

„Potrebujem zistiť, či o ňom existujú nejaké mýty. Alebo rituály či kúzla, pri ktorých sa používa. Prípadne kulty, ktoré si ho prisvojili." Mávla som rukou. „Nechaj to tak. Opýtam sa na to Cam."

Vystrela sa. „Ona nie je jediná, ktorá vie urobiť prieskum. Lenže bude toho veľa. Uroboros je starý symbol, ktorý sa používal v mnohých kultúrach. Takto z hlavy môžem vylúčiť jedine kúzla – tie sa nikdy nespájajú so symbolmi. Iba rituály. Kde si k nemu prišla?"

„Našla som ho nad vstupom do Zlatého údolia. Je to baňa –"

„Viem, čo je Zlaté údolie," prerušila ma príkro. „Nespomínam si, že by sa spájal s baňami či ťažením. Rozhodne to nie je ochranný symbol. A história Zlatého údolia nesiaha tak ďaleko, aby to mohol byť pozostatok dávnych dôb."

Zatiaľ čo mumlala ďalej – sama pre seba, lebo ja som si z jej monológu nič neodniesla –, do knižnice vpadla Carmen. V tvári bola bordová, nosné dierky mala roztiahnuté a ruky zvierala do pästí.

Jej oči sa na mňa zafixovali.

Oprela sa rukami o stôl. „Čo si povedala Mikeovi?" Nahýnala sa ku mne a ja som sa od nej priamo úmerne odťahovala. „Som si istá, že som uprostred toho jeho energického prejavu zachytila tvoje meno."

Mykla som plecami. „Nič."

„Kedy som v tebe vyvolala dojem, že sa mi môžeš pliesť do života?"