Timan✔️

Samantha

Dobré ráno Henrieto, nevíš kde je Sarah?" Pozrel som sa na ňu zvedavo.

,, Dobré ráno Nicky, šla ven s Frantov na statek" letmo sa na mňa usmiala a ďalej sa venovala baleniu kufrov.

,,Dekuji" vybehol som von a šiel hľadať Sarah.

Našiel som ju pri čiernobielom fľakatom koni sa rozprávať s nejakou dievčinou. Podišiel som k ním, ,,Ahojte" usmial som sa na obe a zároveň prerušil ich konverzáciu do ktorej boli obe značne zapálené.

,,Ahoj Nicky" usmiala sa Sarah a darovala mi bozk na pery. Tá teda mení nálady.

,,Ahoj Nick?" Zamyslene sa na mňa zadívala drobná blondínka.

,,A vy ste kto?" Usmial som sa na dievčinu.

,,Som Samantha Hernerová teší ma" podala mi ruku.

V tej chvíli ako som započul to meno mnou trhlo. Neveril som. Neveril, že tu Sam ešte stále je. Po toľkých rokoch ju zase vidím.

,,Sam?" Opatrne som sa spýtal.

Pozrela na mňa ako vyplašená srna a nedokázala odtrhnúť zrak, ,,Nickolay?"

,, Áno Sam" keď mi to všetko doplo na mojich ústach sa rozžiaril veľký úsmev a Sam skočila do môjho objatia. Vyzdvihol som ju do vzduchu a zatočil sa s ňou.

,, Neverím" hlesla keď sa mi dívala do očí.

,,Si tu… živí a zdravý po toľkých rokoch" neveriacky sa na mňa dívala svojími zelenými očami a neveriacky sa dotýkala môjho tela.

,,Som tu" znova som ju tuho zovrel v náručí.

,,Ehm" započul som odkašlanie vedľa nás. Otočil som sa na Sarah, ktorá na nás hľadela s nadvihnutým obočím.

,,Oh Sarah toto je Samantha, moja dávna kamarátka a vtedy aj viac" povedal som to takou rýchlosťou, že som si ani neuvedomil čo som povedal.

,,Aha" povedala s kamenným výrazom a odišla preč. Ach, tá jej druhá osobnosť ma ničí.
Zavrtel som hlavou a začal sa Sam vypytovať na život.

,,Rodinu už máš?" Usmieval som sa od ucha k uchu.

,,Oh áno mám partnera Derena a malú dcérku Amy" zasnene sa pozrela do diaľky a jej pery sa zvíjali v úsmeve, ,,a ty? Máš rodinu?" Zvedavo sa na mňa zadívala.

,, Mám Sarah, ale nie sme manželia sme spolu len chvíľku a mám.." moje nadšenie pokleslo, ,,..... Dcéru" pozrel som do Saminych nechápavých oči.

,, Prečo tak smutné?" Chytila ma za rameno.

,,Je to zložité Sam"

,,Mne to povedať môžeš Nickolay… poznáš ma ako svoje topánky" kmitala očami v tých mojich.

,,Sam je to celé zložité… vieš pamätáš si keď som ti napísal, že sa mi narodila dcéra? Ale nevieš to ostatné….." povedal som jej celý príbeh a zadíval sa do jej očí.

,,Nick nemám slov" smutne sklopila zrak a po jej lícach sa kotúlali slzy, keby ma Sarah nedrží okolo pásu asi by som sa tu zložil na zemi, ,, úprimne ma to mrzí Nicky" pevne ma zovrela aj so Sarah v náručí.