Černobyl

26. Apríla 1988

"Aká je cena klamstiev? Nie v tom, že ich považujeme za pravdu, ale horšie je keď počujeme mnoho klamstiev, nepoznáme čo je pravda. A čo potom? Už zostáva len čakať a nechať nádej, že pravda príde a namiesto toho sa uspokojiť s rozprávkami. A v týchto príbehoch nie je dôležité kto je hrdina. Chceme vedieť len jedno: kto to zavinil? V tejto rozprávke to bol Anatolij Ďatlov, hodí sa najviac. Nadutý protivný chlap, ktorý v tú noc riadil zmenu, vydával rozkazy a nemal priateľov. Ďatlov teraz strávi desať rokov v pracovnom tábore. Samozrejme, ten rozsudok je dvakrát nespravodlivý. Boli u toho väčší zločinci než on.  A za to čo Ďatlov urobil si zaslúži smrť. Nezaslúži si väzenie."

Legasov zastaví svoju nahrávku. Odkašle si, napije sa vody a začne znova nahrávať.

"Ale dostal desať rokov za "zločinné zlyhanie pri riadení".  Čo to znamená?  Nikto nevie. A je to jedno. Dôležitejšie je, že prehovorila spravodlivosť. Pretože potom vyzerá svet spravodlivý, príčetný. V Černobyle nebolo nič príčetného. To, čo sa stalo tam, čo sa stalo potom aj to dobré čo sme urobili. Všetko. Šialenstvo. No... Už som vám povedal všetko čo viem. Oni to poprú. Ako vždy. Viem, že sa vynasnažíte."

Zastaví nahrávanie. Legasov vytiahne kazetu zo stroja a ukladá ju do mini krabičky. Zozbiera všetky nahrávky a balí ich do novín. Ide k oknu a pozerá sa či ho nesleduje KGB. Vidí muža v modrom aute. Berie odpadkový kôš a schováva doň nahrávky a ide von. Vyjde von vbehne do uličky a do diery schováva svoje nahrávky. Vynesie odpadky, zastaví sa. Zhlboka sa nadýchne a ide naspäť do bytu. Keď sa navráti, dáva svojej mačke mlieko a jedlo. Zapaluje si cigaretu. Pozerá na hodinky. Blíži sa 1:23. Zhasína cigaretu, oblieka sa do obleku a pripravuje si stoličku. Už iba počuť ako sa obesí...Presne dva roky potom ako vybuchol Černobyl.