Černobyl

25. Apríl 1986

Prečo som začal týmto dňom? V tento deň sa začali prvé krízové rozhodnutia, ktoré neskôr mali dopad na celé dianie tohoto príbehu. Poviete si, že nehoda sa stala deň potom, ale zlé rozhodnutia sa začali o deň skôr...

Je dvanásť hodín pred výbuchom. Ľudia sa pokojne prechádzajú po uliciach, deti sa hrajú vonku. Ďatlov s cigaretou má namierené do kancelárie Viktora Petroviča, aby mu podali informácie o bezpečnostnej skúške. Všetci nazývajú "Černobyl" černobylom, ale skutočný názov je "Atómová Elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina".

"Počul som, že povýšia Brjuchanova. Menší problém čo máme s bezpečnostnou skúškou, ale ak ju dokončíme...Pravdepodobne ho čaká povýšenie. Kto vie ? Možno Moskva. Prirodzene ma dosadia na jeho miesto keď bude preč tak potom bude musieť niekto prevziať moje miesto. Vybral by som si Sitnikova."

"Chcel by som byť braný do úvahy."

"Budem si to pamätať." Fomin sa usmeje na Ďatlova.

Do miestnosti vstúpi Brjuchanov a Fomin začne rozprávať:

"Viktor Petrovič. Prípravy na test prebiehajú hladko. Súdruh Ďatlov pracoval podla mojich pokynov a výkon reaktoru 4 sa znížil na 1600 megawattov. S vaším súhlasom sme pripravený znižovať výkon reaktoru na..."

"Musíme počkať."

"Je, ehm...?"

"Chceš sa ma opýtať či je nejaký problém Nikolaj? Nevieš to prečítať kurva z môjho ksichtu? Tri roky sa snažím dokončiť túto skúšku, tri roky."

Brjuchanov si zapaľuje cigaretu a hovorí ďalej:

"Mal som telefonát od dispečera z Kieva a zakazuje nám znižovať výkon reaktoru na ďalších desať hodín."

"Dispečer z Kieva? Ako nám on môže..."

Brjuchanov mu skočí do reči:

"Nie je to rozhodnutie dispečera, Ďatlov. Je koniec mesiaca, musia sa plniť plány, ľudia pracujú dlhšie a továrne potrebujú energiu, niekto na nás tlačí z hora, hoci nikdy nebudeme vedieť kto."

Brjuchanov sa nadýchne a oprie sa sa lakťami o stôl.

"Budeme to musieť zrušiť alebo čo?"

"Nie, nemyslím si. Ak máme čakať desať hodím tak počkáme desať hodín."

"Ak bude reaktor bežať na nízkom výkone nebudeme mať problém so stabilitou?"

"Nie, myslím si..."

Brjuchanov skočí do reči Fominovi.

"Nepýtam sa teba." Brjuchanov sa otočí na Ďatlova.

"Je to bezpečné. Budeme udržiavať reaktor na 1600 megawattoch, pôjdem domov vyspím sa a v noci sa vrátim dozriem na to a budeme pokračovať. Osobne dohliadnem na bezpečnostnú skúšku a dokončíme ju."

Brjuchanov dofajčí cigaretu vstane a hovorí:

"Dobre nebudem čakať na nich. Zavolajte mi keď skúška bude splnená."

Ďatlov a Brjuchanov opustia miestnosť. Fomin ostáva a vychutnáva si kanceláriu ako keby už mal byť zajtra povýšený. Blíži sa noc. Strieda sa denná zmena s nočnou. A peklo sa môže začať...