Mensa

Kapitola 5

"Vitaj v Mense, Artem." tá veta mi utkvela v pamäti ako nejaký črep, ktorý nejde vybrať von. Sedel som v mojej izbe a premýšľal ešte pár hodín kým mi na dvere niekto nezaklopal.

Vstal som z mojej luxusnej postele, vybral sa k dverám a následne ich otvoril. Za nimi stáli dvaja chalani. Jeden v okuliaroch a intelektuálnym výrazom v tvári, oblečený do sivých voľných gatí a bieleho trička na ktorom mal nejaký fľak, druhý nevyzeral až tak 'múdro', na tvári mal obyčajný priateľský výraz a bol oblečený celý v čiernom, presne ako Aylin, teda okrem toho bieleho plášťa ktorý vtedy mala.

"Ahoj, prišli sme ťa privítať u nás, sme tvoji susedia z oboch strán, ja som Noah a toto je Elion, teší nás."
dopovedal ten s okuliarmi a podal mi ruku. Následne aj ten, ako ho predstavil Noah, Elion.

"Čaute, ja som Artem." predstavil som sa a pustil chalanov dnu. Obaja si sadli na moju posteľ s ja som si pritiahol k sebe stoličku a sadol si na ňu.
"Počuli sme že si prišiel testy na výbornú" začal Elion "to sa nepodarí len tak hocikomu, grarujem."

"Ďakujem, a áno, aj ja som o tom počul, aj keď neviem ako sa mi to podarilo." naozaj netuším ako sa mi to podarilo, k tomu si absolútne nepamätám aké som robil testy okrem týchto, Aylin stále niečo spomínala no mne sa nič nevybavuje.

"Aké si mal úlohy?" vykríkol Noah. Asi bol moc zvedavý.

"To s tou sklenenou guľou, bublinou a bunkrom v strede lesa." dopovedal som ale Elion s Noahom sa na mňa dívali ako na prízrak, predpokladal som že nechcú pokračovať, tak som sa slova opäť ujal ja. "Nemali náhodou všetci tie úlohy rovnaké?"

"Nie, všetci majú úlohy podľa toho ako spravia prvotné testy. Existujú tri stupne. Ja som tieto testy robil na tretej urovni, čo je najnižšia, tuná El ich robil na druhom stupni. Poznáme asi dokopy desať ľudí ktorí dokázali urobiť prvý stupeň v celej histórii, ale iba jednu ktorá ešte žije." prezradil Noah, ja som iba počúval s otvorenými ústami.

"Kto je to?" vykĺzlo mi skôr ako som stihol zatvoriť ústa.

"Moja sestra." povedal Elion po krátkej odmlke.

"Tvoja sestra? Ty máš sestru?" viem, blbá otázka, samozrejme že môže mať súrodencov.

"Áno mám, volá sa Aylin." povedal a mne zastal celý svet. Ako to že mne sa nezdôverila že má staršieho brata ale klamala mi o mladšom. Ach, Aylin, si komplikovaná.

"Ach, Aylin." vydal som zo seba nakoniec, priznám sa že som to nečakal.

"Poznáš ju?" spýtal sa udivene Elion, ani sa mu nečudujem.

"To ona ma sem priviedla, robila mi aj testy." zdôveril som sa. Noah aj Elion po mne pozerali ako na ducha. "Deje sa niečo?"

"Nechápem ako mohol otec poslať po teba Aylin, ako ju on nazýva, je to náš klenot... má najvyššie IQ v celej Mense vôbec." pokrútil hlavou a nakoniec si ju vložil do dlaní.

"Aylin? Ona má najvyššie IQ? Veď sa tak nespráva, nedávala najavo žiadne emócie ani nič, to nemá žiadnu empatiu?" neviem prečo práve vtedy mi napadlo že nemá emócie, ale veľmi som si želal aby jej brat povedal že má emócie, že má aspoň kúsok citu.

"Vieš Artem, Aylin si prešla mnohými prekážkami, dalo by sa nazvať aj nezvládnuteľnými, ale ona ich zvládla, zvládla všetko čo jej osud priplietol pod nohy." ospevoval svoju sestru, vidieť na ňom že ju má veľmi rád.

"Čo sa jej stalo?" opýtal som sa so značnou zvedavosťou ale aj pochopením v hlase.

"To je jej súkromie, prepáč ale nepoviem ti to." trochu ma to sklamalo.

"Jasné, to je vpohode, chápem to." povedal som aj keď to nebolo vpohode, túžil som po tom vedieť čo sa jej stalo, a to že to bolo niečo zlé ma privádzalo do šialenstva. Kto mohol ublížiť tak nádhernému stvoreniu ako je ona?

"Ak ti bude veriť určite sa to dozvieš." ešte sa mi pokúsil zlepšiť náladu, no nepomohlo to, ani trochu. Hodnú chvíľu sme mlčali a dívali sa pred seba, všetci traja, až sa napokon odhodlal prerušiť ticho Noah.

"No, neprišli sme tu iba rozoberať svoju sestru však Elion." pozrel na sedieceho vedľa seba ktorý iba s nadšením prikývol. Nerozumiem.
"Prišli sme sem aj kôli tomu ze si musíš vybrať nejaké aktivity. V organizácii nájdeš úplne všetko, od výskumov a prednášok až po neviem... bojové umenia?" spýtavo sa pozrel na Eliona ktorý znovu len prikývol. "No a keďže si odteraz právoplatný člen, musíš niečo navštevovať. Čo ti ide najlepšie?" spýtal sa nakoniec.

"No neviem, povedal by som že matika a fyzika ale mám rád aj veci čo sa týkajú mechaniky." odpovedal som hrdo.

"Výborne, aj ja mám matiku...tam môžme chodiť spolu. Chodím ešte na mikrobiológiu a astronómiu. To ťa asi nebaví však?" spustil na jeden nádych.

"Prírodné vedy mi vôbec nejdú, biológia ma ani nebaví, ani rastliny, ani zvieratá, ani nič. Podľa mňa z toho aj tak nič nemáš." dopovedal som a Elion si odkašľal.

"Dobre, nevadí, ale tá matika platí, však?" spýtal sa s nádejou v hlase. Poviem narovinu, netúžim byť s týmto človekom viac ako je nutné, nie je mi sympatický. Zato s Elionom by som aj pokecal, vyzeral na fajn chlapíka, a to že Aylin je jeho sestra moju zvedavosť ešte viac prehĺbila. Elion vyzeral že športuje, skúsim šťastie.

"J-Jasné, niekedy na ňu zájdem. Ale rád by som si vyskúšal aj tie bojové umenia či čo to. Nechcem byť niekto koho tu budú mlátiť." zasmial som sa sám na sebe a dufal, že sa mi od nich dostane nejaká reakcia. Po pár sekundách sa ozval Elion.

"Super, tam môžeš chodiť zase so mnou." super! Ako môžem byť taký geniálny?

"Jasné, a kedy tam chodíš?" ešte som sa spýtal aby som vedel kedy sa mám pripraviť že dostanem nakladačku.

"Noooo, chodievam tam každý deň, ale dnes som nestihol lebo som prišiel sem, pôjdem zajtra. Pôjdeš teda so mnou?" spýtal sa nedočkavo.

"Samozrejme, budem rád." usmial som sa. Chalani pri mne zostali ešte pár hodín, dobre som si rozumel najmä s Elionom, Noah tam bol ako taký tichý pozorovateľ, potom sa už obaja pobrali do svojich izieb.

Prezliekol som sa do pyžama, ktoré som prekvapivo našiel v skrini aj s iným oblečením, no neuveriteľne ma škriabalo tak som to opäť poskladal do skrine a zostal len v boxerkách a vybral sa spať.

Ráno som sa zobudil okolo deviatej. Na stole som mal už nachystané raňajky.

Odkiaľ sa tu zobralo to jedlo? Ako to, že mi sem chodia keď spím? Naštvaný som zamieril do sprchy a vykonal rannú hygienu. Polku dňa so presedel na matike, áno, vytiahol ma na ňu Noah, ktorá podľa môjho bola tu dosť nudná. Príklady boli vždy na jedno kopyto. Všetkých dvadsať príkladov som mal vyriešených ani nie za pol hodiny a potom som sa už len nudil.

Prišiel obed a ja som sa dozvedel že nikto v mojej izbe nebol. Vysvetľoval mi to Noah. Raňajky sa posielajú vždy pomocou nejakej rúrky na podnose, ktorá vedie do každej izby na stôl. Niečo ako keď sa otvárajú dvierka v podlahe, nejak podobne sa otvára môj stôl. Viem, je to strašne divné.

Poobede som sa dohodol že o štvrtej pôjdem s Elionom do telocvične trochu si zamakať. Mal som ešte hodinu tak som sa prechádzal po chodbách organizácie. Netuším kam som mal namierené, ale prechádzka to bola celkom príjemná. Prišiel som na koniec chodby kde bola obrovská miestnosť s lavičkami a fontánami. Na stenách boli všade roky, mená a veci, čo ten človek všetko dokázal.

Prechádzal som sa popri stene a čítal skoro všetko. Bol tam Albert Einstein, Leonardo da Vinci a ďalší. Postupne som prechádzal od najstarších členov až po tých čo žijú ešte dnes. Pozeral som si všetky tie mená. Jelsen Brown, vynašiel elektrické pole ktoré nevidíme voľným okom, môže vás taktiež ochrániť v prípade napadnutia človekom, ktorý má pri sebe zbraň...ježiš, toto je čo za blbosť? Ako toto mohli vôbec vyvesiť na túto stenu? Ach. Sklamane som pokrútil hlavou a pozrel som na ďalšie meno. Bolo tam JEJ meno. Zostal som tam stáť úplne bez dychu....

Dúfam že tento príbeh nepíšem zbytočne a že si to aspoň niekto prečíta 😂 budem rada za každý komentárik, poprípade mi opravte aj gramatické chyby 😁