Mensa

Kapitola 2

Už len jedna hodina, konečne! Naozaj neznášam týchto profesorov, ktorý ti dávajú prednášky ale nič z toho nemáš. Práve sa skončila prednáška o mikroorganizmoch a baktériách, ktoré z duše nenávidím. Nielenže z toho nič nemáš ale nevyužiješ to ani v živote, veď koho by to aj bavilo, však?

"Miláčik, prosím, dáš mi ešte peniaze na čokoládu? Dostala som na ňu strašnú chuť." Zara zaklipkala mihalnicami a ja som ihneď podľahol. Ako je možné že ma vždy dokáže tak dostať?

"Tu máš, a kúp si aj niečo iné, alebo niečo kúp kamarátkam." vytiahol som z vrecka džínsov peňaženku a vložil som jej päť eur medzi výstrih. Dnes si zobrala obzvlášť hlboký výstrih a obtiahnutú sukňu. S tými jej krátkymi, no za to úplne úžasnými blond vlasmi a mejkapom vyzerala naozaj sexi.

Nahla sa ku mne a venovala mi dlhý francuzák. Všetci naokolo začali híkať a achkať ale mne to bolo jedno, hlavné je to, že mám pri sebe Zaru. Odtrhla sa odomňa a ja som nepríjemne zaskučal, chcel som znovu pocítiť. Pohladila po vlasoch a nakoniec dodala.

"Neboj sa, môžeš si užiť dnes v noci." mrkla na mňa a všetci obrátili svoje pohľady na mňa alebo Zaru.

"Nehovorte že vy to nerobíte." pozrel som sa po ostatných no všetci sa radšej začali baviť medzi sebou. Dobre tak, nikto mi nemusí kecať do vzťahu so Zarou. Som šťastný a tak to má byť.

Pozrel som sa na hodinky na mojej ruke a zistil som že už meškám na prednášku fyziky.
Do riti! Profesor ma zabije!

Rozutekal som sa po chodbe až som za necelé dve minúty prišiel do prednáškovej miestnosti.

"Prepáčte pán profesor, trochu som sa zdržal." snažil som sa nejako ospravedlniť no nemal som výhovorku.

"Nechajme to tak, sadnite si prosím pán Barnes, budem pokračovať." prikývol som a sadol si na svoje obvyklé miesto v strede prednáškovej miestnosti.

"Dnes vám dám aj príklady, sú trochu ťažšie, takže som zvedavý komu sa podarí vyriešiť ich." profesor začal písať na tabuľu príklad ktorý bol neuveriteľne ľahký. Ako toto niekomu môže prísť ťažké? Veď je to úplne primitívne.

Po dvanástich minútach, áno, odstopovala som si to, som odovzdal svoj papier aj s výpočtami. Profesor sa na mňa len pozrel a začal kontrolovať moje výpočty.

Po niekoľkých minútach sa na mňa znovu pozrel a prehovoril.

"Výborne pán Barnes, máte všetko dobre, tie postupy sú zaujímavé ako ste na to prišli?" iba som sa uchechtol a začal vysvetľovať.

"Nič to nebolo, iba som si musel premeniť jednotky dĺžky aby mi to sedelo tu, potom som si vypočítal akou rýchlosťou sa ten fotón pohybuje  a keďže ste tam napísali že je to rovnomerný pohyb tak to stačilo dať iba do rovnice a výsledok je na svete." vysvetlil som profesorovi ale vedel som že ma počúvajú aj ostatní. Keď som sa na nich otočil všetci začali písať do papierov, predpokladám že postupom ktorým som im teraz nadiktoval. Je celkom vtipné že nedokážu používať vlastnú hlavu.

"Áno, jasné, výborne" vykoktal sa profesor. Asi mu to hneď nedošlo. "Ak chcete môžte ísť, toto som mal pripravené na celú prednášku." dodal a mne sa uľavilo. Naozaj som netúžil byť tu nejak dlho.

"Samozrejme, ďakujem a dovidenia"
slušne som sa rozlúčil, veď mám predsa vychovanie, no nie? Vyšiel som z budovy a rozmýšľal. Zara má pred sebou ešte dve prednášky a to sa mi čakať nechce, otec je v práci a doma nemám čo robiť. Čo už, niečo si navarím a aspoň dospím predchádzajúcu noc. Vybral som sa teda domov.