[SK] Lucky Ones

IV. - Part I/II

Chanyeol s Baekhyunom si vymerali presne stanovený čas. Ako? To vedeli iba oni dvaja. Bola to intuícia a spoliehali sa jeden na druhého. Nikto to nebral seriózne, ani vtedy keď si pomaly kľakli na kolená, čelá opreté o sklo, ale akoby tam ani nebolo. Žili pre tento moment. Pre moment ktorý mohol byť ich posledným. Počuli ich hlasy. V diaľke, sotva zrozumiteľné ale boli tam.

„Nikdy som nevedel že milovať je tak smutné a krásne zároveň."

Slzy, ktoré stiekli Baekhyunovi a dopadli na jeho ufúľané biele nohavice hovorili za všetko. Nech to zachytili kamery, mikrofóny, to čo sa stalo vyvolalo nielen v komplexe, ale aj milióny svetelných rokov ďaleko obavy. Veľké, oprávnené obavy.

Ich čelá sa váhou ich nevládnych tiel plne opreli o sklo, ruky ostali zvesené a svetlá v komplexe začali blikať. Prešli do tranzu, všetko to napätie poľavilo, všetka nenávisť sa odplavila, smútok sťa nejestvoval a miesto, kde sa nachádzali bolo ich miesto, vytvorené hlbokými zákutiami ich mysle, kam sa dokázali dopraviť iba ich duše. Bol to nový level, na ktorý sa vypracovali a teraz využili ako jeden veľký obranný štít za ktorý sa schovali.

Svetlá začali praskať jedno po druhom, ich črepy dopadali na zem, na zamestnancov, do opustených priestorov a pomaly sa ponárali do tmy celý komplex. Okolie pociťovalo záchvevy pôdy, problémy so svetlom a prístroje ktoré pracovali v komplexe sa začínali prehrievať, vydávať výstražné signalizačné tóny. Elektrina začínala kolabovať a niektoré dvere sa začínali odomykať a zamykať sami od seba. Všetko sa ponorilo do absolútneho chaosu, personál započal evakuáciu hoci to bolo márne. S ich telami chceli manipulovať, ale ani jeden z nich nereagoval. Panika ktorá sa nedala ovládať, začínala byť neúnosná a otrasy, ktoré silneli otriasali základmi komplexu. Voda začala sama od seba tiecť, vytápala toalety a ostatné miestnosti. Niektoré začínali mrznúť spoločne s vodou ktorá vytvárala klzký povrch, ktorý znemožňoval plynulý pohyb zamestnancov. Zem a steny začínali praskať a to z toho dôvodu, že títo dvaja Princovia manipulovali s obmedzenými schopnosťami ktoré im náležali iba v určitej časti.

Krik, červené osvetlenie núdzového režimu pohltilo komplex. Život nad zemou prepadal rovnakému chaosu.

Oni dvaja. V tichom, pokojnom mieste ktoré bolo celé belavé. Obaja boli v druhého náruči, držali sa jeden druhého a slzy im stekali, vpíjali sa do látky a vytvárali vlhké škvrny. Stáli tam, neschopní pohybu. Vyziabnuté telo Baekhyuna bolo v náručí Chanyeola, ktorý sa ako prvý odtiahol, vzal si tvár menšieho do oboch dlaní a pobozkal ho na pery. Vtedy, v ten moment drobnejší ožil. Pevne sa držal kostnatými rukami vyššieho, pohltení láskou ktorá začínala naberať na intenzite, tak ako malý plamienok ktorý naberal na objeme a rozsahu a premenil sa vo vražedný, mohutný požiar. Nebolo cesty späť. Bolo prineskoro a vyžadovať prímerie nemalo žiadnu cenu.

Odtiahli sa od seba, držali za ruky a po dlhej dobe sa v pokoji, bez rušivých elementov okolo nich zahľadeli hlboko do očí. Konečne sa usmiali. Konečne ich srdcia začali byť tým správnym spôsobom. Konečne ich život začínal naberať na zmysle. Teraz to bolo to, čo im schádzalo po celý čas tej nekonečnej izolácie. Boli šťastím bez seba a vedeli že je predsa len nutnosť toto stretnutie ukončiť a vrátiť sa späť do tej utrápenej reality, ktorá ich toľké roky mučila, trápila a pripravovala o časti zdravého rozumu. Bol čas im to všetko oplatiť.

„Ak ani jeden z nás, tak potom nikto."

Chanyeol bežal chodbami, za ním Baekhyun a pevne sa držal jeho ruky. Nedokázal pustiť. Ak by pustil, nezvládol by to. Nemohol. Držal sa ho tak pevne že pokožka belela a vyššiemu to nevadilo. Bol rovnako šťastný ako menší, boli spolu. Cítili to šťastie ktoré sa okolo nich hromadilo, to šťastie ktorými žili roky predtým. Storočia. Tisícročia, milióny rokov. Niekedy na niekoho narazili, ale neublížili im, odstrčili z cesty, obojky ktoré mali okolo krku dali dole a mali problém s dýchaním. Ich krk nič nesužovalo, pretože systém sa prehrial a skolaboval. Oslabili ho a tým pádom bolo veľmi ľahké ho vyradiť z funkčnosti.