Rich and Poor |YoonMin|

XXV.

„Ahh, Jiminnie~"dostalo sa z neho, keď ma uvidel. „Poď,"doplnil.

Chvíľu sme išli jeden vedľa druhého, keď sme si v tom preplietli prsty a ja prisahám, že som sa nikdy nečervenal viac.

Yoongi sa na mňa ani ne pozrel a robil, akoby nič. Ale nesťažujem sa, je to milé gesto.

Po chvíli sme došli pred jednu kaviareň. Vošli sme dnu. Bola síce malá, ale útulná. Yoongi má dobrý výber. To sa musí nechať.

Išli sme si sadnúť do menšieho boxu s výhľadom na ulicu.

Všade bol taký veľký rozruch. Všetci sa ponáhľali všade a nikto sa nezastavil. Len minimálne dvaja sme práve v pokoji sedeli v kaviarni.

Potom som svoj pohľad odvrátil na Yoongiho, ktorý sa na mňa uprete pozeral. Síce ma to trochu znervózňovalo, ale pohľad som na ňom nechával upretý s malou červeňou na líčkach.

Po chvíľi nás vyrušil čašník.

„Čo si dáte páni?"pozrel sa po nás oboch. Jeho pohľad sa však zastavil na mne a viac sa inam nepozrel.

Yoongi mu diktoval svoju objednávku, ale čašník ho stále nepočúval, tak som sa rozhodol mu dva krát zatlieskať pred tvárou, čo aj nakoniec pomohlo.

Yoongi mu to nadiktoval ešte raz, ale s rozdielom, že tento krát, si to čašník už zapísal.

Ja som mu to tiež chcel nadiktovať, ale opäť bol mimo s pohľadom upretým na mne.

Moja ruka bola voľne položená na stole. A v tejto situácii toho Yoongi využil, a dal tu svoju na moju. Komické na tom bolo, že moja ruka sa pod Yoongiho rukou úplne stratila a už nebol z nej vidieť ani kúsok.

Hneď, ako čašník uvidel naše ruky, tak sa v jeho očiach zableskla žiarlivosť. Ale iba na chvíľu. Potom som mu nadiktoval konečne objednávku aj ja.

Keď odchádzal, Yoongi pohľadom spaľoval jeho chrbát.

„Prečo si to spravil?"musel som sa spýtať.

„Nehovor, žetl tebe bolo jedno, ako sa na teba pozerá. Veď to bolo úplne hnusné a nechutné a navyše to vyzeralo trápne, musel som zakročiť,"nahnevane si Yoongi šomral popod nos, ale tak, aby som to počul aj ja.

„Ale to si robil presne aj ty, pred tým, ako prišiel,"poznamenal som.

Jeho reakcia bola, že jemne sčervenal, ale odradiť sa ani zďaleka nedal.

„Ale u mňa to nevadí, my sme mali aspoň v sne vzťah. Ja sa pozerať môžem, ale ten čašník ťa ani nepozná, a pozerá sa na teba, akoby ťa poznal sto rokov! Nie je to fér! Strigôň jeden škaredý, však on zaspí. Mehehe. Ho v rieke zatopím,"vymýšľal zlé úmysli na toho nevynného čašníka, čo sa ma iba snažil spoznať.

„Alebo ty iba žiarliš,"podporel som si rukou hlavu a slabo sa usmial. Moja druhá ruka bola ešte stále pod tou Yoongiho, lenže Yoongiho ruka už bola dokonca aj prepletená s tou mojou.

„Ja...? Pfff. To je hlúpe. Ja. Nežiarlim! Ja len oznamuje... Teda... Uhhh... Jednoducho nežiarlim. Nemám dôvod,"snažil sa mi to normálne vysvetliť.

„Ahah..."uchechtol som sa.

Našu konverzáciu však prerušil čašník.

Objednal som si horkú čokoládu a nejaký čokoládový koláč k tomu.

Na tanieriku bolo číslo. Prepokladám, že číslo toho čašníka, ktorý sa na mňa usmial, žmurkol a odišiel preč.

A Yoongi celý červený sledoval jeho vzdialujúci sa chrbát.