Rich and Poor |YoonMin|

XX.

Nastal ten osudový deň, kedy sa máme aj spolu mamkou sťahovať do nového mesta, kde ani jeden z nás nikoho a nič nepozná.

Sme v aute a za nami hneď ide auto s ostatnými našimi nepodstatnými vecami.

Teda trochu podstatnými. Trochu dosť. Ja svoju postel potrebujem.

Sledujem rýchlo myhajúci sa svet za oknom auta. Všade len samé stromy občas nejaké domy či podobne.

V mobile mi hrá Tempo od Exo.

Dnes som si pozeral na instagrame svoje správy. Nikde Yoongi a ani spoločná skupina, ba ani dokonca chat s niektorých z chalanov. Zviera mi to svedomie. Ako môže byť nejaký poondiaty sen tak veľmi skutočný?
A navyše má štve, že som sa zamiloval do chalana zo sna. Cítim sa divne.

Od teho sna som spal asi dva krát a ani raz sa mi sním a ani s nikým z chalanov.

„Ešte chvílu Minnie, nespi,"usmiala sa mama do speťáka.

Iba jemne som usmial späť a zadíval sa na tmavú obrazovku môjho mobilu v mojom kline.

Dlho mi to veru nevydržalo, pretože som sa hneď začal zase pozerať von oknom.

Prekvapilo ma, keď som videl roztekať sa kvapky po skle. Ani som si nevšimol, kedy začalo pršať.

Dlho to netrvalo a ja som uvidel cedulku s nápisom "Welcome to Daegu".

Pousmial sa a čakal, kedy dorazíme na miesto.

•••°•••

Stál som pred veľkým domom a snažil sa brať tri krabice naraz. Chcel som to čo najrýchlejšie odvliecť dnu, pretože sa mračilo na búrku a celkovo bolo sychravo a ja tu ako jediný pako s krabicami v rukách.

Mamka išla voľačo vybavovať a ja som zostal sám. Sám na ešte asi jedenásť krabíc. Celkom dosť.

Začalo poprchať a ja som sa zlakol. S chytil som dve krabice a teperil sa s nimi dnu.

Mal som na sebe oblečenú lenalú vrstvu oblečenia (dole) tak mi bolo chladno, triaslo ma.

Mal som posledné štyri krabice. Chcel som to mať rýchlo s krku a tak som zobral všetky štyri na raz.

Po ceste chodníkom som zakopol o vlastnú nohu.

Čakal som tvrdú šupu k zemi, ale nič sa nestalo, cítil som stisk okolo pásu.

Otvoril som oči a nestačil sa diviť.

„Nechceš pomôcť?"

Jimins:

Dlho nič nevišlo... Dôvod je taký, že som lenivá písať, ale neodsudzuj te ma, ja za to nemôžem. Mám taký pocit, že sa z tejto knihy stáva stále väčší a väčší shit. Idem dole vodou mno.
Však nevadí.
Have a good day, bye!