Rich and Poor |YoonMin|

II.

Jimin's POV

Momentálne mám namierené do školy. Nič zaujímavého sa po ceste nestalo a tak nebudem opisovať moju chôdzu.

Zrazu som sa ocitol pred psychiatriou a.k.a. školou.
Všetko prebiehalo absolútne fajn, keď ma ale niekto chytil za rukáv a zhodil do uličky, ktorou takmer nikto nechodí.

Hneď mi došlo o čo ide.
Už nie...

Yoongi's POV

Stál som pred školou. Dievčatá a možno tak maximálne 3 chlapci ma v rýchlosti začali obklopovať.
Už ma to nebaví. Pomyslel som si.

Rýchlim tempom som sa dostavil do budovy školy. Išiel som rovno ku skrinke a ešte asi 2 dievčatá za mnou. „Potrebujete niečo, dámy?"spýtal som sa s mojim falšovaným úsmevom. Obidve sa na seba pozreli a potom mi podali aké si papiere a hneď na to odbehli. V tom zazvonilo a ja som si rýchlo vyhrabal zo skrinky matematiku.

Rozhodol som sa, že pôjdem skratkou, teda uličkou ktorou moc nikto nechodí. Nemám to tam rád. Smrdí to tam, ale aspoň budem odpudzovať ľudí.
Uchechtol dom sa nad vlastnou myšlienkou.

Keď som bol na začiatku chodby z približne stredu som započul krik a vzliky. Pomaly som sa tam priblížil a sledoval čo sa tam vlastne deje. Uvidel som, ako Taeyang mláti toho krpca Parka, musím sa priznať, neviem jeho celé meno.

„Hej Tae!"zakričal som na Taeyanga. „Čo je Gi?? Nevidíš, že tu mám niečo dôležité?"spýtal sa a kopol do rúžovo vláska. Ten silno zakašlal a ďalej nehybne ležal na chladnej podlahe.
„Môžem to dokončiť za teba? Vieš čo ti učka minule hovorila,"povedal som a mierne som sa na neho žmurkol. „Aish... Jasné, dik,"poďakoval sa, keď už som si bol istý, že je ďaleko, dobehol som za ružovo vlasým chlapcom a snažil sa mu pomôcť.

„N-nepotrebujem tvoju po-pomoc,"snažil sa ma odhodiť čo najďalej ale nešlo mu to, kvôli levelu jeho sily.
„Ale áno, potrebuješ a keď som ťa tu uvidel, myslím, že sa takto ďaleko nedostaneš, tak ma nechaj pomôcť ti,"stále som sa mu to sa mu to snažil povedať milým hlasom. „T-tak dobre,"nakoniec povolil. Zobral som si ho na ruky ako princeznú a odviedol do na ošetrovňu.