Rich and Poor |YoonMin|

XXII.

„Kim Taehyung?!"

Uvidel som na jeho tváry udivený výraz.

„Á-áno, ako vieš? S-stretli sme s-sa predtým u-už niekde? N-nepamätám si ť-ťa..."nervózne sa usmial.

„Nie, nie, nie. Nevideli sme sa ešte. Teda ty si ma nevedel. Teda ani som ťa nevidel, teda vlastne videl, chcem tým povedať, že á- teda vlastne nie, ale aj áno. Ty mňa mo-možno nie a ja teba tak dá sa povedať, že hej, takže- boooože, to je trapas. Prosím zabudnime na to... Hladám riaditeľňu,"som si istý, že som sa červenal až na zadku. Takto sa stráoniť hneď zo začiatku. To iba ja môžem toto.

„Ehh, jasné, zájdeš tam do ľava a potom prvé dvere po pravej strane, tam budeš mať, aj nádpis, inak ja som-"chcel som predstaviť ďalš z chlapcov ale ja som ho predbehol.

„Jungkoom. Jeon Jungkook. Pravé meno Jeon Jeongguk. Prezývky Kookie, Kook, bunny a podobne,"až keď som to do povedal, som si to uvedomil.

Pane Bože.

„A-ako to v-vieš?"prekvapene na mňa hľadel.

„J-ja? Eehh, ja len hádam, ja som to nevedel, čisto od-odhad... Snaď s-som sa trefil??"vedel som že áno.

Nič lepšie ma práve v tom momente nenapadalo.

„Aaaaaha, no dobre, my už pôjdeme, však Kookie? Poď... Ahoj, prajem. Veľa šťastia, keby niečo, tak sa pokojne ozvy, radi obaja pomôžeme,"usmial sa Tae a už aj tiahol Kooka preč. Ani som sa nestihol rozlúčiť.

Bolo mi jasné prečo to urobil tak rýchlo.

Vyzeral som ako podivím a navyše sa Tae bál, že by som bol schopný mýlil. Nikdy by som mu. Nezkryvil ani vlások.

Na ten vlások by som mu vlastne ani nedočiahol, takže by sa musel zohnúť, ale nejdeme sa teraz baviť o mojej výške ale o tom, že som práve v riaditeľni.

Hovorí mi  nejaké nepodstatné veci, ktoré viem už z predchozej školy.

Išiel so mnou ma odprvadiť do triedy.

Keď sme vošli, neuveríte, koho som uvidel...