Rich and Poor |YoonMin|

XII.

„Kto sa opovažuje ma- Jiminnie?"prekvapil sa.

Začal som plakať, ešte viac, teda ak je to samozrejme ešte možné.

„Čo sa stalo? Teda.. Poď dnu, tam mí to povieš, tu je to divné a navyše hlúpe,"trápene sa zasmial a uhol od dverý, aby som mohol vojsť.

„Poď,"chytil ma za ruku a ťahal ma do jeho izby, kde si sadol na postel, a mňa si pisadil na jeho stehná. Chcel som sa postaviť, ale zabránil mi v tom tak, že mi pritlačil na stehná, čo má prinútilo naspäť si sadnúť.

„Teraz mi povedz, čo sa stalo. A pekne do podrobna, prosím,"usmial sa na mňa, a zotrel mi zo sladkým úsmevom slzy.

Hanbil som sa mu to povedať. Hanbil som sa sám za seba, ale aj za Yunga, ktorý mi to spravil. Nemal som ísť sem. Mal som zostať doma, ale ísť sa proste túlať po uličkách, možno tam zomrieť, možno mať šťastie a prežiť. Je to úplne nejdno, ale hlavne som nemal chodiť sem. Nechápem,prečo som sem išiel. Bola to obria chyba.

„J-ja-.. Y-Yoongi j-ja t-ti-ti to ne-nechce-nechcem hovoriť. Y-Yoongi pre-prepáč. J-je mi to tak-tak veľmi ľúto! Ne-nechcel som ťa sk-sklamať. Pri-prísahám, že ťa stá-stále milujem! Pro-prosím ver m-mi!"naplno som plakal. Veľmi som sa bál, jak Yoongiho reakcie, tak aj Yungovej.

„Jiminnie~ pšššt~ ukľudni sa a povedz mi, čo sa stalo. Ja ťa neodsúdim a ani nič podobné. Prosím, ver mi,"snažil sa presvedčiť. A aj sa mu to podarilo. Jeho hlas ma ukludňoval a to, že ma hladil po stehne tomu dodávalo na intenzite.

Nádych, výdych a začni.
„Y-Yoongi, k-keď som prišiel domov, bol tam m-môj nevlastný o-otec. Bol na mňa nahnevaný, že som prišiel neskoro. Pýtal sa m-ma kde som bol, tak som mu po-povedal, že u kamaráta. Dal mi facku a-a povedal, ž-že mám prestať kla-klamať. Po-Po-potom ma o-od-odtiahol d-do iz-izby a-a-a,"zadrhol som sa. Začal som kašlať, ale po chvíli som prestal, slzy mi stále padali a bolo vydno, že ešte neplánujú zastaviť sa. Zase som si na to sakra spomenul.

„A čo?"vyzvedal Yoongi.

„O-on m-ma z-zná-znásilnil. Y-Yoongi o-on mi ub-ublížil. T-tak moc t-to bo-bolí,"oprem sa hlavou o jeho rameno a on má obíme okolo ramien.

„To je je ale parchant! Kurva! Čo za skurvysyna je toho schopný?? Boha do piči!"

Veľmi kričal. Tá zlosť na Yunga z neho priam sršala.

„Y-Yoongi pro-prosím nekrič..."pozrel som sa na neho zo slabými očami.

„Dobre Minnie, ale teraz poď spať...Aha vlastne počkaj, dám ti niečo prezliesť."

Povedal, a vytiahol zo skrine dlhé, tmavé tričko a čisté boxerky. „Dokážeš sa prezliesť sám, alebo chceš pomôcť?"spýtal sa ma zo starosťou v očiach.

„Dokážem sám, ale ďakujem,"usmial som sa naňho.

„Tam je kúpelňa,"ukáže na dve smerom von z izby.

Vstúpim do kúpelne a tam sa rýchlo prezlečiem.

Vídem von a Yoongi už leží v posteli. Rukou poťapká na volné miesto vedľa seba s úsmevom naperách, ale v očiach som mu videl obavy.

„Poď,"popohnal ma a ja som ho poslúchol. Ľahol som si vedľa neho a hlavu si skryl do jeho hrude. On má ibjal okolo brucha a ja jeho okolo ramen.

Cítil som ako nasáva moju vôňu.

Konečne cítim aspoň trochu lásky, zo strany niekoho iného. Min Yoongi, ja ťa s si skutočne milujem.

„Dobrú,"zašepkal som.

„Aj tebe, milujem ťa,"odpovedal.

„Aj ja teba."