VII.

2.1K 125 5
                                    

A ako mama povedala, tak sa aj stalo my sme boli do týždňa nasáčkovaný u Yunga.

Mama si našla prácu ako predavačka v obchode a Yung pracuje ako predavač DVD a kaziet.

Vyzerali sme ako perfektne rodinka. Ale to iba na chvíľu....

°°°°•°°°°

„Jimin! Počkaj!"kričali na mňa Guk a Tae. Prekvapene som zastal, otočil sa k nim a čakal, kým prídu.

„Čo sa deje?"spýtal som sa.

„My len, že chodíme spolu má biológiu, tak že či nechce ísť s nami,"oznamoval neiste Tae.

„Jasne, prečo nie,"usmial som sa a išiel s nimi.

Je to dosť milé. Kedy si, mi si ma ani nevšimli, ale takto, keď som v skupine, mi to dosť pomohlo.

V škole sa inak nič zaujímavé nestalo. Celý deň som strávil s Gukom a Taem. Zistil som, že sú naozaj dosť fajn a dohodli sme sa, že spolu všetci traja pôjdeme zajtra do školy.

°°°°•°°°°

Prišiel som domov. „Som doma!"zakričal som, aj keď viem, že by teraz nikto doma nemal byť.

Nikto v dome nič nezakričal naspäť, tak som si myslel, že nikto nie je doma. Išiel som do kuchyne a tam si urobil čaj.

Chcel som si čaj odniesť do izby, ale keď som sa otočil uvidel som pred sebou stať Yunga s pocker faceom.

Tak som sa zľakol, že mi skoro spadol hrnček s horúcou tekutinou na zem.

„Ahoj, nemal by si byť v práci?"nervózne som sa zasial. Jeho prázdny pohľad ma celkom desil.

„Mal, ale bolo mi.. Zle,"odpovedal jednoducho.

„Aha..."

Snažil som sa ho obísť, ale za každým, sa mi postavil do cesty. „Kam ideš?"spýtal sa ma po chvíli.

„Hore, do izby."
„Tak dobre."

Konečne ma pustil.
Dvere od izby som si zavrel a čaj položil na stôl. Tašku som hodil pod stôl, keďže sme dnes nedostali žiadne domáce a zajtra nás čaká viac menej volný deň.

Hodil som sa do postele a za pár chvil som spadol do ríše snov.

°°°°•°°°°

Zobudil som sa na to, že som na sebe za cítil váhu. Otvoril som oči a takmer som dostal infarkt.

„Č-čo to robíš?!"vypleštil som oči a otvoril ústa.

„Neotváraj tak ústa, lebo ti tam do nich niečo strčím,"úchylne sa uškrnol.

Hneď som spanikáril. Čo sa to deje? Prečo to robí? Prečo sa to deje? Mal som milióny otázok, no žiaľ nula odpovedí.

Z myšlienok ma vytrhol dotyk na mojom rozkroku. Stláčal mi môj úd v pravidelnom čase.

„Č-čo to r-robíš?? N-nerob! P-pro-prosím nedo-nedotýkaj sa ma..."zúfalo som prosil, aj keď som vedel, že mi to je prd platné.

„Drž hubu! Som nadržaný a potrebujem niekoho, kto by mi pomohol~ a ty mi prídeš ako perfektná osoba~ tvoje krehké a slabé telo je priam perfektné na moje účely, tvoju mamu som spočiatku chcel, kvôli jej krásnemh okrúhlemu zadku, ale keď som uvidel teba, samú dokonalosť, rozhodol som sa, že ty budeš lepší. Takže o tom to ani neskúsiš ceknúť pred matkou, ale vlastne by ti aj tak neverila, ona ma predsa miluie a na tebe jej nezáleží. A ešte.. Teraz si dáme nejaké pravidlá, budeš sa hrať, že nič, budeš poslúchať každé moje slovo a budeš ma oslovovať daddy.. A ešte, budeš vzdychať. Ak nie, veľmi ti ublížim. Veľmi."

Rich and Poor |YoonMin|Where stories live. Discover now