Rich and Poor |YoonMin|

XVI.

Došlo mi to.
Je to Yung...

„Y-Yoongi, p-poď sem, ehm... S-sem, pro-prosím,"snažil som sa Yoongiho zatiahnuť do blízkej uličky, ktorou by sme sa dostali do menšieho parku s malým jazierkom v strede.

„Prečo? Veď poď rovno, pôjdeme už domov, alebo sa chceš ešte prejsť?"pozrel sa na mňa s nadvyhnutým obočím.

„Á-áno, chcem s-sa ešte p-prejsť d-do parku, t-tak p-poď prosím ť-ťa,"začal som sa veľmi potiť. Nikdy mi ešte nebolo teplejšie.

Ťahal som ho za ruku, ale on stále nič.

„Pôjdeme rovno a pôjdeme do väčšieho parku, tam ten je moc malý a nič okrem zelenej farby a malého jazierko uprostred, tam nie je, v tom väčšiom sú aj lavičky aj ihrisko,"usmial sa a ťahal má stále za ruku bližšie k Yungovy.

Chcel som ešte niečo namietať, ale nemohol som, pretože už nás zpozoroval Yung.

Yung zrýchlil krok k nám. Ale hojdal sebou z ľava do prava a dva krát skoro spadol, takže bol očividne pod vplyvom alkoholu. Tomu by sa dalo nejako ujsť. Teda iba ak je naozaj až tak moc napitý, ako si myslím, že je. Ak nie je, skončili sme.

„Kto je to?"otočil na mňa hlavu Yoongi, keď si všimol približovať sa k nám opytého chlapa.

„Um... Ja-ja ne-neviem,"klamal som. Snažil som sa klamať. Ale bolo to tak moc nepresvedčivé, že som aj chapal, keby mi to nezobral. Ani ja by som si za také klamstvo neveril.

„Jimin!!!"zakryčal na mňa veľmi nahnevane Yung. Vytrhol má Yoongimu z ruky a zatiahol do tej uličky do ktorej som Yoongimu navrhoval, aby sme išli. Tú ktorá vedie k malému parčíku s jazierkom uprostred.

„Jimin! Mama ťa hladá ty jeden nevďačný bastard!"zakričí na mňa a dáva mi facku.

Je taká silná, že to neustojím a zložím sa k zemi..
Chcel má kopnúť, keď zrazu spadol k zemy on sám.

Najskôr som nič a nikoho za ním nevydel, až po chvíli, som si tam všimol stáť Yoongiho.

Hneď prišiel ku mne a pomohol mi postaviť sa. Potom ma držal v pevnom a tesnom objatí. Ľavú ruku mal obpásanú okolo môjho pása, ktorý mi dosť tískal na náručí a druhú ruku mal položenú zo zadu na hlave.

„Prepáč, že som ťa nepočúvol. Mal som. Je to moja vina. A keď už sa to aj stalo, mal som reagovať hneď nie keď už tí ublížil. Čo som to za partnera? Jiminnie, prepáč,"medzi jeho slovami sa rozplakal. Bolo mi ho veľmi ľúto.

„Ty za to nemôžeš, to Yung,"na viac som sa nezmohol. Trhalo mi srdce, počúvať Yoongiho ako zúfalo narieka nad niečim, čo sa v podstate ani nestalo. Spravil čo musel. Bol v šoku. Nevedel, kto Yung je. Nemohol to vedieť. Ešte nikdy ho nevidel.

Yoongi neodpovedal.

„Poďme domov,"navrhol som mu.

„Dobre, poďme,"odsúhlasil a pustil ma.

Chcel som ho chytiť za ruku, ale on ju odtiahol. Zklamane som sa naňho pozrel.

Pousmial sa a chytil ma jednou rukou okolo pásu.
„Takto si budem istejší,"pokrčil ramenami, zo stále mokrými očami.

„A už neplač, prosím ťa."