Pod tlakom davu

• 4 •

,,Tento týždeň sa bude niesť v znamení prípravy na veľké súťaže, ktoré sú už za rohom. Minulý rok sme od nás vybrali troch krasokorčuliarov a krasokorčuliarok, ktorí boli najlepší z tímu Juvenile. Tento rok nebude výnimkou. Iba šiesti z vás pôjdu na majstrovstvá," oznámila im Stacey.

Larisa sa poškrabala po čele, keď nastal mierny šum od kolegov. Všetci trochu znervózneli, pretože tu už šlo o veľa.

Po rozcvičke nasledoval trojhodinový tréning v ktorom sa stihli precvičiť najmä skoky a piruety. Navyše sa celý tento tréning kládol dôraz na skok, ktorým bol trojitý Axel. Tréneri usúdili, že veľa krasokorčuliarom robí problém. Larisa bola rada, že si ho opäť precvičí a po Theovej rade jej šiel omnoho lepšie. Dokonca mala niekedy pocit, že ho skočila ešte lepšie ako Katherine s Alison, z čoho mala nesmiernu radosť. S Katherine síce boli najlepšie priateľky, no vždy medzi nimi vládla taká priateľská rivalita, ktorá im len napomáhala k lepším výkonom. Celý tréning sa Larise darilo a neurobila ani jednu jedinú chybičku. Až na samom konci, keď už bola trochu unavená a pri jednoduchom Salchowe padla na tvrdý ľad. Vtedy sa začalo hotové peklo.

,,To čo malo znamenať?" Stacey opäť zúrila.

Larisa nevedela, či to bolo z toho, že už má Stacey toho dosť, pretože dnes sa na tréningu niektorým jej kolegom nedarilo a neustále padali, alebo ju chce opäť pred všetkými ponížiť.

,,Spadnúť pri jednoduchom Salchowe? Si snáď malé dieťa a chceš sa vrátiť tam, kde patríš? Do starého tímu?" opýtala sa jej tentokrát už ostrejšími slovami.

Larisa opäť nemohla dýchať. Jej zelené oči sa začali lesknúť a znova pocítila ten hrôzostrašný pocit zožierania v tele, ktorý naplnil celé jej vnútro. Pritom to bola len malá poznámka. No tou druhou vetou Stacey v nej vyvolala záchvat paniky, ktorý rozhodne nemohla zažiť tu a pred všetkými. Prekliata škola! Zanadávala v duchu na pôvod tohto strachu. Tu však ostať nemohla.

Preto si len rýchlo nasadila chrániče na korčule a ešte rýchlejšie vybehla z arény. Keď bola v dostatočne veľkej vzdialenosti od arény, s plačom sa oprela o múr a sadla si. Dýchalo sa jej čím ďalej tým ťažšie. O chvíľu pocítila aj pálenie vnútra. V rýchlosti nahmatala kabelku, ktorú vzala so sebou a otvorila krabičku s liekmi. S trasúcimi sa rukami sa jej niektoré rozsypali. Sykla, no rýchlo jeden vytiahla a zapila ho poriadnou dávkou vody. Po malej chvíli sa jej tep začal spomaľovať. Larisa privrela oči, aby sa trochu upokojila. Avšak sa jej neustále triaslo celé telo, tričko mala už zmáčané od sĺz, ktoré vkuse tiekli. K chladnej, murovanej stene sa pritisla, no odrazu začula, ako na ňu volá Theo.

,,Larisa, si v poriadku?" bežal rovno k nej a tvár mal plnú obáv.

Larisa pokrútila hlavou. Nie nie, Theo prosím nechoď tu!

Keď už bol Theo v Larisinej tesnej blízkosti, preľakol sa keď ju zbadal schúlenú a trasúcu sa. Nenapomohlo tomu ani to, že si rýchlo utierala očí od sĺz, hoci mu už očividne došlo, že s ňou niečo nie je v poriadku.

Larisa mala však šťastie, že prišiel až vtedy, keď jej už začali účinkovať lieky.

,,Čo tu robíš?" sykla na ňho.

,,Zľakol som sa, len tak z ničoho nič si vybehla z arény a nikoho z trénerov to očividne netrápilo," utrúsil so zúfalým posmechom.

Larise pri tomto zistení trochu stihlo srdce, no bolo to tak lepšie. Nik nesmie prísť na to, že trpí úzkostnými záchvatmi.

,,No tak upokoj sa," Theo si k nej prisadol a pohladil ju po ramene.

,,Mala som len ťažký deň a ostala som z toho akási precitlivela," zaklamala mu, aby mu nemusela vysvetľovať viac. Rozhodne nechcela, aby to zistil.