UnderControl 2

3.Reportáž

Undyne ma zaviezla na bezpečnú policajnú stanicu a ukázala mi na stoličku vedľa televízora. ,,Mama by si si sadnúť."

   Nechápala som čo tým myslí ale sadla som si.

    Telka sa rozsvietila a ukazovala mestské správy. Titulka reportáže bola : ,,Nemali sme im veriť."

   Reportérka stála pri miestnom obchode. ,,V týchto miestach sa stal ten ohavný zločin. Monštrum napadlo človeka. Bolo to nečakané a brutálne. Svoj názor k tomu dá aj obeť."

   Na obrazovke sa objavil muž s poranenými rukami. ,,Išiel som si ako obvykle z obchodu. Keď som z unavenia na chvíľu zavrel oči, zrazu to monštrum bolo predomnou. Vrhlo na mňa niekoľko útokov a nie všetkým som sa uhol."

   ,,Dostali sme z tajných zdrojov, že pri výsluchu monštrum zatĺkalo, že sa to stalo takto a hovorilo, že obeť zaútočila prvá."

   Vyvalila som oči. Monštrum zaútočilo na človeka? Ešte k tomu sa ich výpovede nezhodujú. Iba jeden z nich mohol mať pravdu. Ale ktorý?

   ,,Je to komplikovaná situácia," poznamenala Undyne, ,,vy ľudia máte odhodlanie aké sa len tak nedá oslabiť. Ak by sme povedali, že monštrum malo pravdu, ukameňovali by nás. Ak by sme vyhlásili, že ju mal človek, povzbudili by sme vzburu. Ani jedno z riešení nič nerieši."

   Úplne som tomu rozumela. Bolo lepšie byť ticho ako niečo povedať. Situácia bola už dosť naštrbená aj teraz.

   Papyrus vletel do policajného oddelenia

   ,,Frisk, bál som sa že sa ti niečo stalo. Som tak rád, že sa ti nič nestalo." povedal Papyrus a objal ma.

   ,,Papyrus, aj ja som rada, že ťa vidím." povedala som a tuhšie som ho objala.

   Niečo mi vravelo, že niečo nieje v poriadku.

   ,,Som unavená. Mohla by som ísť domov?" opýtala som sa pomaly.

   ,,Iste. Ja a Papy sa ešte o niečom porozprávame. Tvoj dom je dosť bezpečný." povedala Undyne.

   Zakývala som im na rozlúčku a odišla som domov.

   Vošla som do domu a prešla som rovno do obývačky. Chcela som si sadnúť na gauč, ale tam už niekto sedel.

  

Undyne:

   ,,Paps, je to vážnejšie. Frisk som nechcela vydesiť, takže nevie o niekoľkých zmiznutiach." povedala soma pozrela som sa na kostlivca predomnou.

   ,,Zmiznutia? Monštrá miznú?" opýtal sa Paps.

   ,,Nie, ľudia." povedala som smutne a odkryla som tabulu plnú fotiek a mien ľudí, ktorých poloha bola neznáma.

   ,,Čo to..." povedal Paps a prezeral si tabuľu.

   Vzdýchla som si a ukázala som na prvú fotku. ,,Zoe Tar. Človek. Naposledy ju videli na ceste domov, kam nedorazila.

   Rýchlo som priskočila k druhej fotke. ,,Sandra Uhr. Človek. Naposledy ju videli na ceste do obchodu, kam nedorazila."

   Pribehla som ku tretej fotke. ,,Opal Fur. Človek. Naposledy ju videli na ceste do práce..."

   ,,...kam nedorazila." dokončil Paps.

   ,,Presne. Zmizlo päť dievčat a jeden muž."

   ,,Muž?" opýtal sa Paps.

   ,,Áno, prvé zmiznutie. Alastair Flavo. Človek. Naposledy ho videl barman, ktorý ho vyhodil z baru, domov nedorazil."

   ,,Vyzerá to na sériového únoscu. Už prišli rodinám telefonáty od únoscu?"

   ,,Nie. Väčšina z nich nemala žiadnu rodinu a ak aj mali, žiaden telefonát sa nekonal. Paps, obávam sa, že toto nieje prípad sériového únoscu... Ale sériového vraha."

   Kto si myslíte, že za týmito zmiznutiami stojí? Napíšte do komentárov!