Krvavé väzenie

Kapitola 7

                                                                             Trojdohoda 

Dolu podpísaní zástupcovia rodín Dorotte , Bernardio a Morini prisahajú že ,

                          1. žiaden rod neprezradí svoje tajomstvo , to znamená , že je upír, vlkodlak alebo čarodejník .

                         2. neublížia nevinnému obyvateľstvu , t.j. (ľudia) obyvatelia slobodného  mesta Townsville . 

                        3. nebudú zasahovať do riadenia mesta .

                       4. nevkročia na územie iného rodu bez povolenia rodu .

                      5. ich druhy sa nebudú miešať ,t.j. sú zakázané svadby medzi dvoma odlišnými druhmi .

Podpísaní 

                             Andreus Casius Dorotte , Labelia Morini , Silvius Bernardio 

Caleb :

Sedel som vo svojej komnate ,držal som v ruke starý pergamen papiera , na ktorom bola spísaná táto Trojdohoda . Snažil som sa nemyslieť na to ako sa teraz všetko zrúti . Celá spoločnosť  bude trpieť za chyby môjho brata . Možno by sa dalo s ostatnými rodmi nejako dohodnúť ,ale myslím , že to bude márne .

No aj napriek tomu som napísal a poslal dve listiny , na ktorých je prosba o stretnutie so zástupcami rodov a je navrhnuté mierové rokovanie .

Hlboký nádych a šuchorenie vankúšov prerušilo tok mojich myšlienok . Odrazu ako keby som si uvedomil , že je tu aj ona . Ležala už v spodnom prádle zabalená do zamatových perín a hlboko spala . Zrejme bola vyčerpaná na smrť . 

Jej vôňa napĺňala celú komnatu a mne sa predĺžili tesáky . Voňala ako ona , dokonca vyzerala ako moja žena Katrena . 

Odrazu mi myseľ naplnili tie bolestivé spomienky . Vrátila sa mi osudná noc spred štyristo rokov.

28.8.1618

Oblečený v čiernom elegantnom lesklom saku , bielej košeli s kyticou ruží som zbieral odvahu na to , čo som chcel urobiť už dlhú dobu . Prechádzal som sa hore dolu pred zrkadlom vo svojej komnate a dodával som si odvahu . Čakal som , kedy príde koč a Katrena sa uloží na spánok v komnate v ľavom krídle nášho sídla .

Tak sa aj o hodinu stalo . Celé sídlo stíchlo a ja som mohol ísť . Len na sekundu som pomyslel na dvere jej komnaty a už som tam bol . Láska , láska ma ťahala k tým dverám . Chcela ,aby som jej doručil ruže so svojím jedom .

Katrena bola najkrajšie dievča Townsville a ja som sa do nej zaľúbil na prvý pohľad . Vzali sme sa a ona udržiavala naše tajomstvo , to že sme upírmi . Veľmi chcela ,aby som ju premenil ,ale ja som váhal . Nechcel som ,aby bola zatratená tak ako my . No čím ďalej , tým viac sa naša láska prehlbovala a ja som neodolal . 

Stál som tam , pred dverami jej komnaty a chystal som sa vojsť , keď som začul čudné zvuky . Rozrazil som dvere na komnate a to čo som videl , ma rozhnevalo tak veľmi , že som tých dvoch podvodníkov skoro zabil .

Priamo tam , na našej manželskej posteli ma môj brat a moja manželka podvádzali . Katrena znehybnela ako socha ,keď ma uvidela stáť vo dverách .

Vtedy sa prevalila všetka tá zlosť ,ktorú som v sebe držal a začal som rozbíjať všetko naokolo . Skôr ako som niečo stihol povedať alebo vyviesť nad tými dvoma podvodníkmi rozsudok , Brian sa zahryzol Katrene do krku a keďže ho jej krv lákala , nedokázal prestať . Vysal z nej život . Padol som na kolená a v tej chvíli som sa zrútil . Brian utiekol a ďalšie tri storočia sa v sídle neukázal .