Krvavé väzenie

Kapitola 6

Brian :

Dohoda . Čo mi je dopekla po tej sprostej dohode ?! Už vyše sto rokov žijeme v mieri , všetci sa snažili dodržiavať body , ktoré boli na tom starom zažĺtnutom papieri . 

„Oženil som sa s človekom , "uškrnul som sa sám pre seba , pretože by som to na seba nikdy nepovedal ,„ myslím , že do toho je vlkodlakov nič ," odvetil som s nenávisťou v hlase svojmu drahému bratovi Calebovi , ktorý mi iba tým , že stále dýchal strpčoval život .

„Tak to si myslíš zle ," vzdoroval mi Caleb , ktorého pohľad vyzeral ešte nevraživejšie ako v minulosti . 

„Nedopraješ mi ani kúsok rozkoše a pobavenia , " usmial som sa na neho a tak som odhalil svoje ostré tesáky .

Caleb sa prudko strhol . Jeho telo bolo pripravené zaútočiť . Ceril na mňa svoje tesáky a v jeho očiach sa mihol čierny tieň nenávisti. Keby nebolo Drewa , v tejto chvíli by jeden z nás skončil mŕtvy a ja by som to rozhodne nebol .

„Rozkoše ?" opýtal sa ma s pobavením Drew , „veď si Calebovi kvôli tvojej rozkoši a pobaveniu zabil ženu , nestačilo ti ?"

„ A vieš , že ani nie ? Mal som málo , potreboval som inú hračku ," zaškeril som sa .

Spoza mňa sa ozval ostrý vzlyk . Celkom som zabudol na pani Dorotte . Otočil som sa a zazrel som moju krásnu nevestičku , ktorá už nebola taká krásna . Celú jej make up bol zničený , vlasy mala rozšuchorené a to všetko od toho hlúpeho plaču .

„Ako to vyzeráš ?! " skríkol som po nej až ju od strachu myklo a rozvzlykala sa ešte viac .

„Čo odo mňa chcete ?" vyštekla na mňa pomedzi to ako poťahovala nosom od toľkého plaču .

Ani som nestihol dopovedať , niekto ma silno udrel do hlavy a pred očami sa mi zjavila temnota . 

Caleb :

Myslel som , že toho kreténa od zlosti roztrhnem . Keby nemal rovnakú krv ako ja , už by bol dávno mŕtvy . Keď zmienil jeho zábavku a rozkoš , mal som sto chutí ho v momente rozsekať na milión malých kúsočkov .

Keby nebolo Drewa , už by z neho ostal len mastný fľak . Sťažka som dýchal ,ale keď sa ozval ten vzlyk , ktorý patril žene za Brianom , moja myseľ sa rozjasnila . Už od chvíle čo sme sem vošli na mňa upierala tie ustráchané hnedé oči . Jej telo sa chvelo ako v tú noc . Keď zomrela moja žena . Nemohol som sa na to pozerať . Odsotil som Drewa tak , že sa zrútil na zem ,schytil som drevený trám a ovalil som Briana po hlave .

„A čo teraz ?" ozval sa Drew .

Pozrel som sa na ňu . Jej zreničky sa rozšírili a od ľaku odpadla . Len tak tak som ju stíhol zachytiť . Bola krehká a jemná ako pierko.

„ Odnes ju do mojej komnaty , ja ho zatiaľ odvlečiem do jeho izby , " rozkázal som Drewovi , ktorý ju bez slova nadvihol a už som videl v diaľke len jeho povievajúce biele vlasy .

Chytil som Briana pod ramenami , vliekol som ho cez celú chodbu až k dreveným dverám so zámkou . Otvoril som ich , našiel som striekačku s roztokom , ktorý ho aspoň na niekoľko dní oslabí . Dovtedy , budeme musieť prísť na to ako vyriešiť jeho činy  . Hrozí nám vojna s vlkodlakmi , pretože máme doma ich ešte nepremenenú vlkodlačiu princeznú .