"Ako vieš, že si už na úplnom dne?"
"No, keď už nevidíš ani náznak svetla. Iba tma, chlad a beznádej. A ešte jedna vec..."
"Aká?"
"Vieš, že nie je žiadna šanca, žiadna možnosť, že sa to niekedy zmení." Posledné slová zneli ticho, ako mrazivý závan...
Lena si dlho prezerala fotky a rady a všetky možné prieskumy, čo je super atraktívne, čo letí, čo sa chlapcom páči. Stiahla si nespočetné množstvo fotiek a začala vytvárať profil.
Musí to byť profil zaujímavej atraktívnej baby. Prezerala fotky. Nie, táto nie, žiaden veľký výstrih, ani našpúlené pery, to vyzerá lacno. Hmm, toto je celkom fajn. Vybrala fotku. Meno, hmmm, musí to byť milé meno, čo hovorí môžeš mi veriť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Eli, to by mohlo byť, priezvisko? Nie to radšej nie, radšej nejakú prezývku. Motýlik. Hmm, mohlo by byť? Ach. Nebola si istá. A odkiaľ je? Nesmie byť odtiaľ, lebo ju bude veľmi hľadať. Fajn, necháme to zatiaľ tak.
"Lenka, chystaj sa spať, už je veľa hodín." Hodila pohľad na hodiny. To fakt? Ani si neuvedomovala, že tu sedí už tak dlho. Fajn, popridávala ešte fotky prírody, z výletov a vzdialená postava v lese, pekná postava. Motýlik, hmmm, mne sa to páči, ale nebude to pôsobiť, že je ešte decko? Fajn Mária. Eli Mária, ako druhé krstné meno. Vzdychla si, zverejniť. Klikla a už existuješ Eli.
Do kelu, ten projekt, nič nestihla z neho. Rýchlo sa do toho pustila. Dnes to bude naozaj veľmi odfláknutý projekt. Kopírovať a prilepiť. Aj tak jej to trvalo až do noci.
Ráno zaspala. Bežala do školy, skoro dušu vypľula. Prišla tesne po zvonení, ešteže do 5 minút sa to ako tak toleruje. Keď si sadla do lavice, cítila ako sa z nej leje pot po chrbte. Jasné Lena to dokážeš iba ty. No fuj.
"Hej, čo sa stalo?" Zašepkala Viki. Jediná, čo sa s ňou bavila normálne, cez to všetko, čo sa stalo. Ostatný sa s ňou tiež bavili, ale len keď potrebovali poznámky, niečo vysvetliť, pomôcť s úlohami. Cítila ako sa uškŕňa. Prebralo ju, keď do nej Viki drgla.
"Zaspala som, aj mne sa stane, no." Viki sa tvárila trochu divne. Vlasy mala vždy v cope, alebo v drdole, nemaľovala sa, jej obvyklé oblečenie bola mikina a rifle a pôsobila tak, že jej je všetko ukradnuté. Možno práve preto sa s ňou bavila. Neboli naj kamošky s prespávačkami a tak, bavila sa aj s ostatnými, nemala problém komunikovať s hocikým. No väčšinou sedela kolo Leny a keď mali obe dobrú náladu, tak sa bavili aj celý deň. O knihách, náboženstve, výškach, filmoch a proste o všetkých blbostiach. Teraz pôsobila ako puk, s vyščerenými očami.
"Čo?!" Viki urobila najprv pár grimás, typu, že nevie či to povedať, až potom z nej niečo vyliezlo.
"Neviem či ..." "Vyklop to, môj život je aj tak jeden veľký horor a z tvojho výrazu nič dobré nekuká."
"Vraj ťa čakal tvoj miláčik pred školou." Lena cítila ako jej sťahuje hrdlo a začína jej brnieť v hlave. Nebolo toho ešte málo?! Včera sa mu snažila vyhnúť a zrazila ho na zem, čo do frasa chce?! Zavrela silno oči a snažila sa pokojne dýchať.
Som krásna, inteligentná, som krásna, inteligentná a oni sú chudáci. Do frasa! Koľkokrát si to mám opakovať, aby mi nebolo do plaču? Ešte raz hlboký nádych.
"Počuj Viki mám prosbu."
"No?"
"Polajkuješ jeden profil? Môžeš aj koment ku fotkám a tak."
"Čo máš za lubom?" Zazrela podozrievavo.
"Hmmm." Viki do nej drgla, dožadujúc sa odpovede.
"Nazvime to projekt, tajný život veľryby." Zachechtala sa.
"Ty vážne?"Viki sa sprisahanecky usmievala.
"Potrebujem reálny profil a samozrejme nesmie mať nič spoločné so mnou, lebo ja som... No ja." Zrazu sa Viki zachmúrila.
"Ale neplánuješ sa ďalej zamilovávať do, ehmm..."
"Nie neboj." Lena jej hneď skočila do reči.
"Nie som masochista. Nemôžeš mať rada niekoho, kto ti ubližuje a opovrhuje tebou, už som vytriezvela." Som krásná, inteligentná a hodná lásky, on nie je hodný tej mojej.
"Ehmmm, ehmm." To bol profák, ktorý ich taktne upozornil, nech sklapnú. Cez prestávku sa k tomu vrátili. Lena jej poslala žiadosť z nového profilu a Viki sa pustila do lajkovania a komentov. Lena pritom rozhodila aj ďalšie siete, poslala žiadosti takmer všetkým navrhovaným profilom. Hlavne babám, chalanov si vyberala, nepotrebuje tam úplných machrov, ani loserov, ktorý sa na novú babu vrhnú hneď, že po nich túži, keď im poslala žiadosť. Na konci vyučovania už prišlo pár prijatých žiadostí, takže profil sa pekne formoval. Prišlo pár otázok, prečo si si ma pridala, ale to iba odpísala, že prišlo jej to v návrhoch, tak keď niekto nechce, nech si ju odstráni. Väčšinu si ju nechali a už mala tak päťdesiat priateľov. Vikine komentáre boli tiež fakt super. Dokonca dostala aj lajky od neznámych. Večer jej komentoval niekto fotku z výletu. Našťastie to bola jej vlastná z grécka, tak odpísala, že ďakuje a bolo to fotené na Mikonose. Profil sa pekne formoval a Lena mala zo seba dobrý pocit. S Damianom sa nestretla, čo bolo veľké plus. Iba zopár škaredých rečí od Iva a nejakých ďalších o tom, že nech nechá Damiana na pokoji, lebo až sa chlapec bojí aj do školy chodiť. Z toho vydedukovala, že v škole nie je. Hneď sa jej ľahšie dýchalo.
Premyslela si celú identitu, kde chodí do školy, kde býva, aké má záľuby. Akurát dvojka z projektu, ktorý odflákla a ešte jedna zbabraná písomka jej trochu znepríjemnili život.
Sedela na ôsmej hodine a dosť sa nudila, lebo bola suplovaná. Ach, čo je to za blbosť trčať tu na ôsmej suplovanej hodine? Dnes pri bufete, kde si bola kúpiť iba vodu, jej bolo zase povedané, že nech sa pozrie do zrkadla. Schovala mobil za knihu a načítala profil.
Je čas. Vyhľadala Damianov profil. Poznala ho skrz- naskrz. Často si ho predtým pozerala, aj keď veľa tam toho nemal. Zopár fotiek z lyžiarskeho, nejaké smiešne videa, čo zdieľal a fotka z plesu ešte na základke, kde boli veľká partia. Profilovka, ktorú si tam dal keď nastúpil na strednú. Tú mala okukanú už. Sedel na múriku, pozeral bokom, akoby do diaľky a usmieval sa. Bola to pekná momentka, nie ako podaktorý, čo sa fotia pred zrkadlom vo fitku polonahý a myslia si aký sú sexi. Prestaň Lena, šibe ti? Má síce peknú fotku, ale zažila si jeho pravú tvár, či nie? Treba ti pripomenúť chvíľky poníženia?! Jej vnútorné ja ju doslova prefackalo, nech sa spamätá. Fajn poslať žiadosť. Klik.
Lena si ťažko vzdychla nad tou fotkou a odložila mobil. Uvidíme, či sa chytí. Dúfam, že hej, inak by som mu musela písať a to už bude také nasilu.
Na konci hodiny jej pípla správa. Zahanbila sa. Čo ak to počula profesorka a upozorní ju? Nemala vypnuté upozornenia, jej nikdy nikto nepísal. Rýchlo vytiahla mobil a schovala za knihou. Keď ho odblokovala, srdce jej podskočilo až do krku.
Damian! Písal Eli.
*Ahoj. Prečo si si ma pridala? Poznáme sa?* Najprv vypla zvuk na mobile. Aký zvedavý. Hlavne nenápadne, trorchu rozmýšľala. Rýchlo naťukala.
*Bol si v návrhoch, tak som si ťa pridala, ale ak chceš, zruš to. Zriadila som si facebook len nedávno, ale asi na ľudí v návrhoch reagovať nemám, nie? Neboj nič nechcem, inak celkom pekná profilovka.* Prečítala to ešte dvakrát. Fuu, tak a odoslať.
Uvidíme.
Tak a pokračovanie je tu.😉 Ja sa stále zastrájam, že to dám na jednu časť alebo dve a stále mi to nevychádza.😂😂😂 No jednoznačne ešte jedna časť bude.😶🙄 Dúfam, že sa tešíte.🙂🙂
