Črepiny zúfalstva

Sexi kosť 1

Damian.

Sexi chalan, s vymakaným telom, sladkým úsmevom, plne si vedomý svojho vplyvu na baby.  Stál pred školou, jedna ruka vo vrecku a druhou si prehrabol vlasy. Smial sa, ešte s dvoma chalanmi, niečo preberali. Kukli na okoloidúce dievčatá, zase rehot a Damian strčil Iva do pleca. Takže baby, zase si robia prdel  z báb. Lena sklopila zrak a napravila si tričko, ktoré sa jej krčilo na bruchu. Stiahla sa viac do chodby, aby ju nebolo vidieť spoza sklenených dverí. 

Ach, Damian.  Bol jej prekliatím. Poznali sa už od škôlky. Ich mamy sa poznali, dokonca sa spolu hrávali. Lenže ako išiel život, Damian rástol do krásy a Lena do šírky. Zase si podvedome naprávala tričko, aby zakrývalo všetko, čo má.  Koľko úzkosti si užila, keď sa snažila cvičiť  a makať na sebe, až jej prichádzalo zle, ale márne, žiaden výrazný efekt. Keď zaspávala na hodinách, nedokázala držať oči otvorené a všetci sa jej za to smiali. Chodila spávať, ako sa hovorí so sliepkami, len aby sa to na druhý deň neopakovalo a aj tak sa to stalo. Celá základka bola ako zlý sen.

 Lena plena, brucho po kolena.  Na toto nikdy nezabudne. Vždy to bude jasne počuť,  vrylo sa jej to hlboko a bolestne do pamäte.

Bože, aká bola pyšná, keď prišla na strednú a chalani, čo okolo nich prechádzala, poznamenali- Fúha tá ma cecky. Zrazu si pripadala aspoň trochu atraktívna. A keď sa jej Damián pozdravil, wau, skoro podrástla o desať centov, aká bola šťastná.  Začala sa  maľovať, lebo všetky dievčatá sa chystali do školy,  ako na módnu prehliadku. Odvážila sa aj do nejakých výstrihov. Učenie jej išlo dobre a spolužiaci sa s ňou bavili,  niekedy aj mimo učenia a školy. Damián s ňou chodil na anglinu a sem tam sa usmial, zdalo sa jej, že iba pre ňu. Dievčatá po ňom bláznili a keď videli, že sa jej zdraví, hneď začali vyzvedať, kde býva, odkiaľ sa poznajú, aký je?  Brali ju cez prestávky do partie.  A ona rozprávala, páčil sa jej už dlho, jeho úsmev, jeho srandičky. Vedela o ňom takmer všetko. Dokonca aj názov jeho voňavky, videla  ju v jeho izbe, raz, keď tam boli na návšteve.  Išla tam vtedy s mamou, len aby sa stretla s ním, ale on bol vonku s kamošmi. Asi to bolo tak dobre, lebo pri ňom aj tak strácala reč. Na prezývky a ponižovanie takmer zabudla.  

No bola to iba ilúzia šťastia.  Lena zmraštila čelo  a vyschlo jej v hrdle, keď si na to spomenula. Ilúzia, že má kamarátky a môže byť ako oni. Ale ona nie, ona nemôže. Všetky o ňom snívali, všetky. A Damián sa spolu s rastúcimi komplimentmi a návrhmi na chodenie menil. Menil sa v ťažkého frajera. Všetky ho chceli, no iba ona, hlupaňa, si o tom písala. A písala si všetko, každý jeho úsmev, pozdrav, tajné zbožné želania, že raz by mohol... Dvíhal sa jej žalúdok. Rozbehla sa k weckám. 

Opláchla si tvár zimnou vodou a pozrela na seba do zrkadla. Po tvári jej stekali kvapky vody.

"Hlupaňa." Sykla na svoj odraz v zrkadle. Potom radšej zavrela oči. Nechcela sa na seba pozerať, neznášala sa vidieť aká je. Predstavy sú omnoho krajšie. V nich  je krásna a sebavedomá a vie odpovedať na každú urážku a poníženie s nadhľadom. Veď sú tu na škole aj tučnejšie baby ako ona a vyzerajú šťastne, bavia sa s ľuďmi, tak prečo ona nie? 

Keď jej vytiahli denník z tašky a začali ho nahlas čítať, ona tam nebola, ale on, Damián hej. Vtedy vošla do triedy a videla ho celého červeného v tvári, všetci naokolo sa smiali a ona, uvidela v rukách Alexa jej denník, pochopila to veľmi rýchlo. Myslela, že zomrie od hanby. Snažila sa ten denník dostať hneď späť, ale ten debil vyskakoval po lavici a ona ho nedočiahla. Kričala na neho, už ani nevie čo kričala. Zaliali ju slzy, to si pamätá, veľmi dobre si to pamätá. Vykrikoval po nej, že čo reve, nech si ide poplačkať na záchod. Damián ten zošit vtedy vzal a začal ho trhať. Vytrhol pár strán a podal, teda takmer jej ho hodil  a povedal, že čo si preboha myslela?! S ňou by predsa nikdy nechodil. Bol iba slušný, iba slušný kvôli mame a teraz  že to ľutuje, lebo ho strápnila. Nech sa pozrie do zrkadla, ako mohla myslieť...