Prišla, aby znovu žila

Kapitola 8

O nejaký čas neskôr...

*Píp* *Píp*
Zazvonil mi budík. Pozrela som sa vedľa seba. Phil práve rozliepal oči z hlbokého spánku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. Jemne ma chytil za pás a pritiahol k sebe. Pobozkal ma na čelo a potom nežne prešiel na ústa. Bozkávali sme sa, kým nezazvonil Philov telefón. Pozreli sme sa na seba, aj keď sme vedeli, že ten telefón nemôže ostať nezdvihnutý.

Phil sa odtiahol, išiel si zo stolíka vziať telefón a odišiel telefonovať do kúpeľne. Po pár minútach prišiel naspäť a veselo povedal.

„Šup – šup obliekaj sa. Ideme na návštevu za Davidom."

,,Čože? Za Davidom? Stalo sa niečo?" pýtala som sa rozospato.

„Neviem. Všetko nám povie na mieste. Tak poďme obliekaj sa." povedal Phil a hodil na mňa rifle a tričko. So šomraním som vstala z postele a začala som sa prezliekať.

O niekoľko minút sme stáli v Davidovej kancelárií.

„... kvôli tomu, pretože potrebujem, aby ste stroj vypli. Aspoň, kým sa Philovi kompletne nezahoja všetky zranenia – hlavne poškodenie na rebrách." povedal a hodil na Phila ustarostený pohľad. Obaja sme vedeli, že Phil by nevydržal doma a tak mu David prikázal stroj uskladniť, aby si doma mohol v pokoji oddýchnuť. Keď príde do práce stroj sa dá znovu do pohybu a začneme zachraňovať.

Zastali sme pred Philovou kanceláriou. Niečo nebolo v poriadku. Dvere boli vypáčené a v pracovni sa svietilo. Pozrela som na Phila. Stretli sa nám pohľady a my sme obaja vedeli, kto je za tým. Pomaly sme vošli dnu, Phil samozrejme išiel prvý, keďže sme sa správne dovtípili, že v miestnosti sa nachádza James. Avšak v kancelárií sa nič nezmenilo. Zrazu sme začuli buchot z vedľajšej miestnosti, v ktorej bol stroj. Panebože. Vystrašene som pozrela na Phila. Pohľadom mi naznačil, aby som ostala na mieste.

„...skurvený krám!!!" začula som kričať Jamesa, keď som sa potichu priblížila k dverám. Hneď potom nasledoval treskot a rinčanie skla.

„....haha...zabrániť? Vrátim sa..... a Beth... hahaha." to bolo všetko, čo som zachytila z Jamesovho vyhrážania sa. Zrazu som sa ocitla v jednej miestnosti s obidvoma. Nevedela som ako, ani kedy som sa tam dostala. Moje nohy ma doslova samé niesli. Ale nemohla som tam Phila nechať samého.

„Čo tu robíš?" povedal James a snažil sa skryť prekvapenie na svojej tvári.

„Mala si ostať v kancelárií." ozval sa v tej istej chvíli Phil.

Pozrela som sa na nich oboch a skríkla:

„Prestaň James! My dvaja nikdy nebudeme spolu! Už to pochop a prestaň sa tu vyhrážať. Ani za milión rokov by som s tebou neostala. Si zlomyseľný, agresívny a tak egoistický!"

Vedela som, že James bol momentálne rozzúrený, a čo bolo horšie, odhodlaný získať to, čo najviac chcel. Avšak aj napriek týmto faktorom som musela vyjadriť svoju nechuť voči jeho osobe. Hnusil sa mi. Avšak keby aj nebol ten bezcharakterný človek, ktorý sa z neho vykľul za posledné týždne, neostala by som s ním. Moje srdce už predsa patrilo Philovi. A Phil je...

Prúd mojej úvahy prerušila Jamesova reakcia na moje odmietnutie.

„Tak to si myslíš len ty." povedal, nechutne sa zaškeril a stlačil gombík na ovládači. Pristúpil už k otvoreným dverám, škodoradostne nás vysmial a prešiel cez ne. Pozrela som sa na Phila a on mi povedal:

„Nedovolím mu, aby sa hral s našimi životmi. Raz som ťa už našiel. Dokážem to znovu."

V tej chvíli ma pobozkal a vrhol sa vpred do neznáma. Skočil do minulosti.

Bola som zmätená. Nechápala som plný význam tých slov, ktoré povedal. Ale jedno som vedela celkom isto. Nemohla som tam ostať. Už som viac nemohla a nechcela dovoliť životu, náhode, alebo osudu zobrať mi niekoho na kom mi záleží. Neváhala som a prešla som cez dvere, ktoré som za sebou zabuchla. Začala som meniť svoj život.