Prišla, aby znovu žila

Kapitola 1

,,Prosím?" prijala som neznámy hovor.
,,Hovorím so slečnou Beth Kingsleyovou?" ozvalo sa z druhej strany.
,,Áno. Pri telefóne Beth Kingsleyova. Smiem sa spýtať s kým mám tú česť?"
,,Prepáčte. Úplne som zabudol na svoje slušné spôsoby. Moje meno je Phil Crayrold. Doktor Phil Crayrold. Prepáčte mi, že vás vyrušujem v práci, ale mám pre vás ponuku. Jedná sa o niečo mimoriadne. Určite vás to bude zaujímať."
,,Povedzte mi o tom niečo viac." odpovedala som zamyslene.
,,Viete, na detailné informácie je nutné osobné stretnutie. Ide o dosť dôležité informácie. Jediné, čo vám môžem povedať, je, že sa jedná o veľmi špeciálnu ponuku." odvetil mi záhadne.
,,Dobre, rozumiem. Kedy sa mám dostaviť?" odvetila som, dosť ostrejšie než som zamýšľala.
,,Myslím, že najlepšie bude, ak prídete priamo sem. Je to budova Vedeckého spolku."
,,Dobre, rozumiem. O koľkej tam mám byť?"
,,Joj, pardón. Úplne som zabudol na ten najdôležitejší údaj! Takže, vyhovovalo by vám o 5?"
,,Prepáčte, ale nie, to som ešte v práci. Musím dokončiť nejaké papierovačky." odvetila som dosť podráždene, pretože tento telefonát mi zabral veľa času. Dnes mám kopec roboty, a ten vedecký mamľas ma len zdržuje.
,,To nič." odvetil na moje odmietnutie.

,,Čo takto o 6?"spýtal sa ma s dosť značnou nádejou v hlase. Myseľ mi začala pracovať na plné obrátky. O 6 som mala zájsť za Nancy. Mali sme mať dámsku jazdu, keďže je dnes posledný piatok v mesiaci. Asi to budem musieť presunúť na neskôr. S nechuťou som odpoveď vypľula, akoby to bolo to najodpornejšie jedlo, aké som kedy jedla.
,,Áno, o 6 môže byť." Mám taký pocit, že počul aj to jemné zavrčanie od zlosti, a videl moje pregúlenie očami, pretože v jeho odpovedi bolo počuť smiech.
,,Som rád, že vám to vyhovuje. Uvidíme sa o 6, slečna Kingsleyova. Zatiaľ dovidenia." A zložil. Moje chabé ,,Dovidenia." už zrejme nepočul.

,,Parchant jeden! Kvôli nemu musím zrušiť stretnutie s Nancy! Nevideli sme sa mesiac a teraz to zase musím presunúť! Bodaj by ho šľak trafil!" nadávala som na celú kanceláriu. Dokonca som si aj kopla do veľkej škatuli, ktorá už týždeň čakala, kým ju otvorím a začnem riešiť problémy, ktoré obsahuje. Bola som vďačná, že tu nie je moja sekretárka Brigitte. Je dosť všetečná, takže by sa to všetci dozvedeli behom dňa. Možno aj skôr. Moja zlosť vyprchala a tak som sa rozhodla, že oznámim Nancy presun nášho stretnutia. Určite ju to zamrzí no nedá to na sebe znať, ako ju poznám. Zobrala som mobil a začala som hľadať jej číslo. Čakala som kedy to neustále pípanie prestane a jaj jej budem musieť oznámiť, že naše stretnutie musíme posunúť. Dlho nič. Stále som počula to otravné pípanie. Už som to chcela vzdať a hovor vypnúť, keď v tom mi to zdvihla.
,,Beth! Ahoj. Deje sa niečo? Dúfam, že mi nevoláš preto, aby si zrušila dnešok." Povedala zadýchaná s miernym strachom v hlase.
,,Ahoj Nancy. Popravde... " koktala som zúfalo. Nevedela som, čo mám povedať. Bolo mi to strašne ľúto.

,,Nie si ďaleko od pravdy. Áno, súvisí to s našim stretnutím, ale nechcem ho zrušiť, iba preložiť. O 6 mám nejaké stretnutie, tak ti volám, či by ti vadilo, keby to preložíme na 7?" nervózne som navrhovala. Prstami som klopkala po povrchu stola. Na druhej strane linky bolo ticho. Bála som sa, že sa Nancy nahnevala, ale po minúte som začula ako odpovedá:
,,O 7? Dobre. Môže byť. Mám pre teba novinku." Povedala, a úprimne mám pocit, že som začula náznak radosti. Žeby Nancy konečne povýšili v práci ? Nič iné ma nenapadlo, keďže s Edwardom nemali žiadne problémy.

Začala som teda triediť tú kopu papierov, ktorú som mala už týždeň na stole. Ani nie za hodinu som to mala všetko pekne potriedené. Do schôdzky s doktorom Philom mi ostávala polhodina, tak som sa rozhodla, že skočím do svojej obľúbenej pekárne Rose, aby som si kúpila niečo na večeru, a potom hneď vedľa do kaviarne, kde robia úžasnú kávu. Tak som si zbalila všetky veci do kabelky, po ceste som sa zastavila pri zrkadle, kde som si na ústa natrela rúž, vylepšila linku a rozcuchala vlasy, aby aj po dlhom čase strávenom v práci vyzerali dobre.