Prišla, aby znovu žila

Kapitola 6

Jemný záchvev na pokožke som pocítila hneď ako som prekročila prah dverí. Ocitla som sa na mne dobre známom mieste. U mňa doma. Ležala som v posteli. Teda moje druhé ja ležalo v posteli. A hneď vedľa zaberal miesto ten nepríjemný rozvážač pizze. Vyzerala som, akoby som sa každú chvíľu mala prebudiť. Áno, spomínam si. Je to v čase, keď som mala ten zlý sen a zobudila som sa celá spotená. Preboha! Musím sa schovať. Nikto ma predsa nemôže vidieť! A tak som sa čo najrýchlejšie, ale aj čo najtichšie, rozbehla do kúpeľne. Ani nie o minútu som začula moje vlastné šomranie.
,,...dúfam, že nemá nohavice." bolo počuť moje pripomienky.
Ja som sa ticho krčila. Chvíľu iba tlmené rozhovor a potom buchli dvere. To mohlo znamenať len jedno. Škaredko odišiel. Ja v minulosti sa pôjde osprchovať. Panebože! Osprchovať! A ja si tu pokojne sedím v kúpeľni. Rýchlo som skočila do vane a zatiahla záves. V tej chvíli sa otvorili dvere. Fuh. To bolo o chlp.

,,Vďaka bohu, že už je preč." Počula som samú seba. V tej chvíli som spomenula, že keď som vošla do kúpeľne, šla som tam len s jediným cieľom- osprchovať sa. Mala som len pár minút na to, aby som sa vyparila.

Ešte chvíľu.

V tej chvíli sa začal posúvať záves predo mnou. So zlou predtuchou som zavrela oči na čakala na svoje odhalenie. Čakala som krik. Ale nič sa nestalo. Pomaly som otvorila oči. Trošku zarazene som sa obzerala okolo seba. Bola som naspäť v prítomnosti.

,,Tak? Aké to bolo?" spýtal sa ma Phil, na ktorého som vyvalila oči.

,,Bolo to...okej." dostala som zo seba.

,,Naozaj? Vyzeráš dosť bledá.

,,Som v poriadku. Len..." zakoktala som sa.

,,Len?" spýtal sa a nadvihol obočie. Bol pri tom nesmierne sexy.

,,Prestaň!" skríkla som si v hlave.

,,...len som sa bála, že moje súčasné ja sa stretne s tým minulým." povedala som takmer šepotom.

,,Ale nestalo sa tak. Vidíš myslela si na všetko, aj na to, na čo som ja zabudol." povedal a jemne ma pohladil na líci. Cítila som jeho dych na svojej tvári. Naše pery si boli čoraz bližšie. Nevedela som, čo robím. V tej chvíli som bola úplne omámená jeho čarom. Od seba nás delili len milimetre, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Vystrašene sme od seba cúvli. Obaja sme vyzerali zaskočene. No Phila to nevyviedlo z miery, len si upravil plášť, odstúpil odo mňa o krok a zakričal: ,,Ďalej!" Dvere sa otvorili a v nich stál James. Vyzeral rovnako zarazený ako ja. James bol ten posledný človek, ktorého som za tými dverami čakala. Spamätal sa skôr než ja. Nasadil neutrálnu tvár i keď trošku zazeral po Philovi. Nerozumiem prečo žiarli. Nikdy som s ním nič nemala a dobre vie, že nikdy k ničomu nedôjde.

,,Ahoj James." pozdravila som ho a pokúsila som sa o milý úsmev.

,,Nazdar, starec!" zakričal mu Phil. Znelo to dosť kŕčovito na priateľský pozdrav. No James sa nedal ničím odradiť.

,,Ehm." odkašľal si. ,,Beth, tvoj brat ťa hľadá. Vraj mu nedvíhaš mobil. Mám ťa za ním zaviesť." povedal no ten úlisný podtón som nemohla prepočuť. Bála som sa ho.

,,Dobre. Poďme." povedala som a uprela som na Phila pohľad, v ktorom sa miešal strach a zmätenosť. Pochopil môj signál a len jemne prikývol hlavou.

,,Vlastne, potrebujem ísť aj ja za Davidom." ozval sa. ,,Počkajte ma, len si vezmem nejaké papiere."

,,Nemáme času navyše. Dobehneš nás." zahriakol ho a drsne ma chytil a potiahol.

,,Au!" vykríkla som. ,,Už nikdy viac sa ma takt nedotýkaj! Nikd..!" vykríkla som, no na ústa mi drsne pritlačil svoju ruku. Chcela som zakričať, aby ma pustil, ale nedalo sa. Skúsila som ho uhryznúť, ale mal silný stisk.

,,Neviem, čo s ním máš, ale okamžite s tým prestaneš! Na konci budeš aj tak moja!" Myslela som si, že som odkázaná sama na seba, ale potom sa zjavil Phil. Odsotil Jamesa odo mňa a vrazil mu jednu do spánku a James upadol do bezvedomia. S úľavou som si vydýchla.

,,Ďakujem." povedala som Philovi a pokúsila som sa usmiať. Úsmev mi opätoval. Jemne ma chytil za pás a pomáhal mi spamätať sa z toho šoku.

,,Ja tomu nerozumiem. James bol vždycky taký milý a pozoruhodný. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že...že by bol schopný niečoho takého." vzlykla som.

,,Chápem, Beth, no teraz sa musíme dostať za tvojím bratom." prihovoril sa mi jemne.

,,Áno, áno. Viem. Poďme." odvetila som mu a namierila som si to do Davidovej pracovne.

,,Vstúpte. James, trvalo ti to dlho." povedal David, otočený chrbtom.

,,Ehm, ehm." odkašľala som si. David sa hneď otočil.

,,Beth! Tak tu si. Nevedel som sa ti dovolať. Kde máš mobil? A kde je James? Ahoj Phil." vychrlil David so seba na jeden dych.

,,James leží o poschodie nižšie na podlahe." odvetil Phil za mňa, pretože som bola zaneprázdnená hľadaním svojho mobilu, ktorý musel ostať v minulosti, takže zrejme bude u mňa doma. Skľúčene som sa pozerala po miestnosti. Hľadala som nejaké miesto, kde by som si sadla. To isté asi napadlo aj Philovi. Potiahol ma na sedačku, ukrytú za rohom miestnosti. Mäkká fialová pohovka bola presne to, čo som potrebovala. Sadla som si a prestala som vnímať svet. Počula som ako Phil vysvetľuje môjmu bratovi, čo sa stalo. Nevidela som jeho výraz, no v hlase som počula, aký je šokovaný. Keď si všetko vypočul ostal ako v nemom tranze. Nezazlievala som mu to. James bol jeden s jeho blízkych kamarátov. Veril mu ako vlastnému bratovi. Sadol si vedľa mňa na pohovku, objal ma okolo pliec a pritiahol si ma k sebe, aby som sa mu mohla vyplakať. Ale ja som neplakala. Už som viac nechcela plakať. Postavila som sa a pomalou, neprítomnou chôdzou som sa prešla po celej miestnosti, až som si to namierila k oknu. Pozerala som von veľmi dlho, keď som na sebe pocítila niečiu ruku. Myslela som, že je Davidova, ale srdce mi našepkávalo opak. Phil. Otočila som sa a nemýlila som sa. Moje oči sa stretli s tými jeho. V tej chvíli som vedela, že mu môžem veriť.

Pomalými krokmi som prešla k Davidovi. Jemne som sa ho chytila na pleci. Nezdvihol hlavu, len tam tíško sedel a hľadel do zeme. Akoby bol v inom svete. Jemne som ho pohladila po chrbte a objala ho, aby som mu dala najavo, že som tu preňho, tak ako on predtým milión krát pre mňa. Pozrela som sa na Phila, no ten už vedel, čo chcem povedať a tak odišiel z miestnosti.

Ostala som s Davidom sama. Keď počul buchnutie dverí akoby sa prebral a pozrel na mňa akoby som tu nemala byť pri ňom. No neskôr sa usmial a objal ma

,, David, pamätáš si, keď sme raz spolu sedeli na terase a rozprávali sa, aké to bude, keď pocítime pravú lásku? Vieš, ja som si vždy myslela, že Daniel je ten, s kým strávim zvyšok svojho života. Bol predsa milý, starostlivý, inteligentný takisto aj pekný. No nikdy som pri ňom necítila také motýle v bruchu, aké mi spôsobuje čo i len myšlienka na Phila. Myslím, že toto je ono. Toto je ten pocit."

David pozrel na mňa a neprestával sa usmievať. Objal ma. Takto sme vydržali aj niekoľko minút, až si David odkašľal.

,,Bež za ním." povedal mi. Najskôr som nevedela koho myslí, ale potom mi to došlo.

,,Je predsa tvoj hrdina." ozval sa znovu a usmial sa.

,,Idem." odvetila som mu a tiež som sa usmiala. Bola som rada, že to vstrebal. V tom momente som vybehla z kancelárie, i keď neviem kde sa vo mne zobralo toľko energie. Vedela som len to, že hľadám Phila. Najskôr som zamierila do jeho pracovne. Nebol tam. Hľadala som všade na celom poschodí, ale nebol nikde. Až som to nakoniec vzdala a sadla som si na najbližšiu stoličku na chodbe. Bola studená, čo som hneď oľutovala a tak som sa začala prechádzať. Rozmýšľala som. O Philovi. O dnešku. O Jamesovi. O Nancy. O svojej minulosti. O Danielovi. O tom ako sa to všetko vyvinulo. Neverila som, že ešte niekedy pocítim niečo takéto. Na lásku som zanevrela, ale keď som krôčik po krôčiku spoznávala Phila stalo sa niečo neuveriteľné. Moje srdce, okolo ktorého som si niekoľko rokov budovala steny, zmäklo a pustilo ho do môjho sveta. Z mojich myšlienok ma prerušili tiché kroky. Spamätala som sa až keď niekto zastal za mnou. Otočila som sa a uvidela som tie jedinečné oči. Hľadeli na mňa s vášňou. A ja som sa jej poddala. Pocítila som chuť jeho pier. Boli slané. Slané od mojich sĺz. Ale tentoraz to boli slzy šťastia.