Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

14. Kapitola - Viac ako Garde dáma...

Pohľad Princa Jacea

„Barónka Preasová," uklonil som sa nízkej žene v stredných rokoch a nenápadne nazrel, za jej chrbát.

„Je ich tam ešte dosť, syn môj. Nemáš sa čoho obávať," prehovoril môj otec, ktorému nikdy nič neujde. Povzdychol som si a usmial sa na Lady Zhenzhenovú, ktorá práve prechádzala okolo. Vyzerala presne tak, ako keď, som ju videl naposledy. Dokonale upravená a ovešaná diamantovými doplnkami.

„Kde je matka? Nemala by tu už dávno byť?" opýtal som sa so sileným úsmevom, od ktorého ma už boleli ústa.

„Drahý Jace, mal by si už dávno vedieť, že tvoja matka prichádza s hosťami, nie naopak."

„To viem a práve preto mi nejde do hlavy, prečo trvala na tom, aby som tu bol o polhodinu skôr," zamračil som sa, ale hneď som sa aj usmial, pripomínajúc si, kde sa práve nachádzam.

„Je to preto, aby si mi robil spoločníka. Je neslušné, keď kráľ uvítavá hostí sám. To tiež vieš veľmi dobre. Vedľa kráľa musí vždy niekto stáť. Je to kráľovná, alebo..."

„Korunný princ. Ja viem, ja viem. Počul som to už stokrát. Nepochybne," sucho som skonštatoval a kývol hlavou na tučného pána v stredných rokoch, za ktorým kráčal jeho úplný protiklad. Mladá férka bola vysoká a tenká ako prútik. A trúfam si tvrdiť, že aj o jedno tisícročie mladšia ako jej doprovod.

„To je gróf Devillers," prehovoril otec, keď si všimol ako si obzerám pár, kráčajúci k nám.

„Viem, skôr ma zaujala tá mladá dáma," zamrmlal som potichu a poklonil sa.

„Slečna Alexandrine Morel, snúbenica syna grófa Devillersa," objasní mi otec a ja som na neho spýtavo pozriem.

„A čože, že jeho syn neprišiel?"

„Čert vie prečo a gróf tiež. Očakávam jeho návštevu u môjho stola, hneď po hlavnom jedle," zasmial sa a spoločne sme sa uklonili vysokému férovi, ktorému robila spoločnosť postaršia dáma.

„Pán Alesandrini a pani grófka Fiorenza Alesandriniová. Som rád, že Vás vidím," prehovoril otec a podišiel k žene, aby jej pobozkal ruku.

„Pán kráľ, to potešenie je na našej strane. A aká grófka, tento titul som už predala synovi," povie pyšne a Gioseffo Alesandrini, doslova vyrastie pred mojimi očami.

„Takže môžeme očakávať svadbu?"

„Áno, Vaša výsosť. Pravú telliansku svadbu," zasmeje sa grófka.

„To som rád. Dovoľte mi predstaviť Vám môjho nástupcu. Korunného princa Jacea van Thorsena," ukáže na mňa a ja sa postavím vedľa neho a ukloním sa.

„Aký pohľadný mladý muž. Či je aj taký bystrý ako jeho otec?" opýta sa ma grófka Alesandriniová s iskričkou šibalstva vo fialkastých očiach.

„Trúfam si povedať, že bystrejší,"
odpoviem a grófka sa zasmeje.

„Je presne ako Vy, keď ste mali pred korunováciou. Ak teraz dovolíte, s Gioseffom ideme za ostatnými," ukloní sa a obaja miznú v dave, ktorý sa utvoril vnútri tanečnej sály.

„No, myslím si, že je načase zahájiť bál," otočí sa ku mne otec a ja súhlasne prikývnem...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Keď ju konečne uvidím, bál je už v plnom prúde. Stojí hneď vedľa mojej matky a usmieva sa. Biele šaty s modrým vyšívaním, jej ešte viac zvýraznia oči a útlu ženskú postavu.

„Kam si sa tak zahľadel?" opýta sa Kit a upraví si motýlika.

„Nič, len som si niečo všimol," rýchlo odvrátim zrak, aby nestihol vypátrať, kam sa pozerám. Žiaľ, nie som dosť rýchly. Kit sa na mňa pozrie a uškrnie sa.

„Darmo to schovávaš, braček. Učarovala ti, však?" opýta sa s lišiackym úškrnom na perách.

„Tak to nie je, len som prekvapený, čo tu robí. Ona a aj ostatné dievčatá," zamračím sa a odpijem si zo šampanského.

„Sú tu ako garde dámy našej matky a sestier," odpovie mi Laoant a ďalej pohľadom skúma miestnosť.

„Prečo nie som vôbec prekvapený?" skonštatuje Kit a obzrie sa. Na chvíľu sa zarazí a oči mu zažiaria.

„Ospravedlňte ma, páni. Lady Owsleyová, ma očakáva," povie a už ho niet.

„Typický Kit," skonštatujem presne v tej chvíli, ako Laoant a odpijem si z pohára so šampanským.

„Máš vybraté mená?" opýta sa ma Laoant a ja na neho prekvapene pozriem.

„Veľmi som sa nad tým nezamýšľal. Ako si na tom ty?"

„Mám len jedno meno, a netúžim k nemu dodávať ďalšie štyri," povie rozhodným tónom a ja sa znova pozriem jej smerom.

„Idem si zatancovať," vyhlásim a Laoant na mňa s úsmevom pozrie.

„Čo tá náhla zmena?"

„Idem si potvrdiť, či aj ja skutočne potrebujem ďalšie štyri mená," odpoviem mu, položím pohár šampanského na stôl a začnem kľučkovať davom...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Smiem Vás požiadať, o tanec?" prehovorím, keď stojím priamo za ňou. Rozhovor, v ktorom je zapojená stíchne a ona sa pomaly otočí tvárou ku mne. Keď ma uvidí, zatvári sa nanajvýš prekvapene.

„Obávam sa, pane, že túto otázku kladiete nesprávnej žene," povie pohotovo a znova sa chystá otočiť k dvom dievčatám, stojacim hneď vedľa nej.

„A komu mám tu otázku položiť, ak nie dáme, s ktorou plánujem tancovať?" nedám sa odbiť.

„To by ste mali vedieť vy, pane. Určite dokonale ovládate dvorné pravidlá a etiketu," povie s úsmevom.

„Verte, že áno," poviem a otočím sa k svojej mladšej sestre, Eurilyi. Tá sa na mňa usmeje a podíde priamo k nám.

„Jace, som šťastná, že ťa tu vidím. Chcela som za tebou ísť skôr, ale nepodarilo sa mi to."

„Nevadí. Času na rozhovor, ešte bude dosť. Práve som požiadal jednu z tvojich garde dám o tanec. Žiaľ, nedostal som žiadnu odpoveď. Aspoň nie priamo," kývnem hlavou na Saiorse. Eurilya pozrie raz na mňa a raz na ňu. Na moment sa zatvári prekvapene, ale hneď sa znova usmeje. Tentoraz je jej úsmev o niečo srdečnejší a úprimnejší, než predtým.

„Ste skutočne ako pravá garde dáma, slečna Reedová," zloží jej poklonu a Saiorse sa jemne zapýri.

„Ďakujem," povie s úsmevom.

„Dovolím si nesúhlasiť," poviem a pokrútim hlavou. Eurilya a Saiorse sa na mňa prekvapene pozrú. Ja sa pomaly usmejem a pozriem sa do Saiorsených očí, v ktorých je menší zmätok.
„Mýliš sa, sestrička. Slečna Reedová je oveľa viac ako len garde dáma," poviem a Saiorse očervenie ešte viac ako pred chvíľou. Eurilya vedľa mňa, sa uvoľnene zasmeje a uprie na mňa zrak svojich vševedúcich a vševidiacich očí, ktorým ako vždy, nič neušlo...