Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

9. Kapitola - Kraľovnin miláčik a Lord Winnie...

Skutočnosť, že kráľovná sa ku mne chová inak, ako k ostatným, sa nedala, ani len poprieť. Keď som povedala Alice, to, čo mi povedal princ Kit, nevyzerala ani trochu prekvapene.

„Si kráľovnin miláčik," zasmeje sa a ja sa na ňu zhrozene pozriem.

„Len to nie, Alice," pokrútim hlavou.

„Je to tak, Saiorse. Dnes, ideme robiť kráľovskej rodine spoločnosť pri večeri. Skús tam poriadne počúvať a zistíš aká je skutočnosť," Alice sa usmeje a sleduje, ako si zaväzujem čistú zásteru.

„Kde sú dievčatá?" opýtam sa, keď sa mi to konečne podarí a obzriem sa okolo seba.

„Čakajú nás pred jedálňou. Ten fér, ktorý nám to dnes prišiel oznámiť, nebol veľmi milý," zamračí sa.

„Dobre, môžme ísť. Nechcem, aby ste kvôli mne mali problémy," vyhlásim viac, než rozhodne a s Alice po boku, výjdem von z izby, strácajúc sa v spleti chodieb...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Stojac na tom istom mieste, ako zvyčajne, som pociťovala silný pocit, deja vú. Až na to, že tentoraz bol v jedálni prítomní aj Aelfthryth, pokojne ležiaci pri mojich nohách. Istým spôsobom, ma to upokojovalo, ale zároveň, som v hrudi pociťovala zvláštny pocit, ktorý som nevedela nikam zaradiť. A možno, som ten pocit mala preto, pretože si ma kráľovná sem-tam obzerala, akoby hľadala aj ten najmenší dôkaz, že som porušila nejaké jej nevypovedané pravidlo. Zrejme odtiaľ ten nepríjemný pocit, z kráľovniních očí. Aelfthryth, ktorý môj vnútorný nepokoj vycítil, sa pomaly postavil a prisunul sa bližšie k mojím nohám. Keď som pocítila teplo jeho tela, uvoľnila som napäté svaly a Aelfthryth sa posadil.

„Slečna Reedová, doniesla sa ku mne zaujímavá zvesť," prehovorila odrazu kráľovná, a ja som na ňu ako v tranze pozrela.

„P-prosím?" zakoktala som sa. Ani som nevedela ako, odrazu som cítila neuveriteľnú únavu a to, že svet sa so mnou točil ako na kolotoči, mi vôbec nepomáhalo. Všetko som videla rozostrene a všetko, čo som počula, prichádzalo z priveľkej diaľky.

„Saiorse?" opýtala sa Alice, celá bledá v tvári, a chytila ma za rameno.

„Slečna Reedová, ste v poriadku?" opýtala sa už aj znepokojená kráľovná a pozorne si ma obzerala. Napokon, sa ako v spomalenom filme postavila a v očiach sa jej odrážal hnev.

„A dosť! Lord Winther, žiadam Vás, aby ste prestali!" povedala kráľovná rázne.

„Toto je neprístupné, Lord Winther," povedal už aj kráľ a prepaľoval Lorda Winthera pohľadom. Hlavou mi prebleskla ostrá a bodavá bolesť. Pri mojich nohách, som pocítila pohyb a pozrela tam. Aelfthryth, sa na mňa pozeral s hrôzou vpísanou v očiach, nevediac, čo má spraviť, aby mi pomohol. Nevediac ako, a pred čím, ma má ochrániť. Chcela som mu povedať, že všetko je v poriadku, ale necítila som si ústa. Necítila som nič. Odrazu všetko ustalo a jediné, čo som bola schopná cítiť, bol iba pád. Padala som priamo do temnoty, ktorá ma privítala s otvorenou náručou, a láskavo ma objala ako stratenú priateľku...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Pohľad Princa Kita

Bledá a s prázdnym výrazom v očiach, odpadla. Spadla na zem ako bábka, s ktorou sa niekto odmietol hrať. Dievčatá okolo nej skríkli, cúvajúc o krok vzad. Nízka a útla brunetka, stojaca hneď vedľa nej, si k nej okamžite kľakla a zúfalo volala jej meno. Po chvíli, sa začali ozývať tiché a bolestné vzlyky, doplnené skučaním a následným tichým a naštvaným zavrčaním. To, čo sa stalo potom, sa udialo tak rýchlo, že nikto z nás nemal ani najmenšiu možnosť, zasiahnuť. Vlk, stojaci pri jej nohách, sa odrazu zvrtol a rozbehol sa, letiac priamo na Lorda Winthera, ktorý pred seba vrhol cloniace kúzlo. Vlk ho hravo prebil, a celou silou sa mu zakusol do ruky. Lord Winther bolestne zvrieskol a vlk odletel pár metrov ďalej. Len-len, že nenarazil do mramorovej steny. Namiesto toho sa inštinktívne pazúrmi zachytil podlahy, a nechal na nich hlboké a pravidelné ryhy.