Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

9. Kapitola - Kraľovnin miláčik a Lord Winnie...

„Potvora!" skríkol Lord Winther pobúrene, a v tvári mal červeň. Vlk zavrčal a ani nie o minútu, na jeho mieste stál tiger. Všetci sme tento výjav ohromene sledovali. Dokonca aj Lord Winther, ktorý odrazu prišiel o všetky slová. Tiger bojovne zareval a švihol chvostom, pripravený brániť svoju majiteľku, ktorá bezvládne ležala na zemi. Tiger sa odrazu rozbehol, zrejme odhodlaný, uštedriť Lordovi Wintherovi, konečný úder.

„Nie!" skríkol tenký hlas a tiger okamžite zastal.

„To stačí, Al!" povedal znova a ja som sa pozrel smerom, odkiaľ prichádzal. Brunetka, ktorá doteraz kľačala pri Saiorse, stála na nohách a celá sa triasla.

„Al," vzlykla prosebne a tiger naposledy varovne zavrčal a prebehol k nej.

„Tá potvora, je tvoja?!" skríkol Lord Winther. Dievčaťom trhlo.

„Zranila ma! Zaslúži si smrť!" kričal ďalej a Laoant, sediaci po mojej pravici, sa postavil.

„To by stačilo," prehovoril ľadovým hlasom najmladší princ Nandobe a Lord Winther, okamžite zmĺkol, pozrúc na neho prasacími očkami.

„Mali by ste sa hanbiť, Lord Winther. Spôsobiť takýto chaos," mávol Laoant rukou, na scénu pred sebou.

„On ma pohrýzol!" zakvičal Lord Winther a brada sa mu zatriasla. Tiger zavrčal.

„Ale asi nie dostatočne!" skríkol Laoant a Lord Winther, viditeľne zbledol. Laoant odsunul stoličku a vydal sa k nemu tichými a dlhými krokmi. Ani nie o minútu, stál vedľa neho a hrozivo ho pozoroval zelenými očami.

„Nemáte v sebe ani kúsok studu a slušnosti?! Takto sa správať k dámam. Hanba Vám," zasyčal. Lord Winther, sa roztriasol ako želatína a ja som sa pozrel na Jacea, ktorý pokrútil hlavou. V duchu som ďakoval Bohom, že tu neboli naše sestry, pretože inak by sa Laoant tak neovládal a rovno by vykopol Lorda Winthera cez okno. Ale tak či tak, vždy som musel byť pripravený schmatnúť svojho najmladšieho brata a odísť s ním na vzduch, aby predýchal svoju neovládateľnú zúrivosť.

„Opustiťe túto miestnosť, Lord Winther. Vaša prítomnosť, tu už nie je vítaná," precedil cez zuby Laoant.

„Cheia, Dysreid," pozrel na mamu a otca, hľadajúc v nich pomoc. Obidvaja sa však ani nepohli a neprejavili žiadnu ľútosť, či spoluúčasť. Proste len sedeli, a prepaľovali Lorda Winthera pohľadom.

„Nepočuli ste môjho syna, Regulus? Odídťe. Niekto ako Vy, nemá čo robiť v prítomnosti mojej ženy a kráľovnej Nandobe," prehovoril nakoniec kráľ a Lord Winther, šokovane zalapal po dychu.

„Ak chcete, vyprevadím Vás," ponúkol sa Jace, s diabolským úsmevom na perách a Lord Winther sa zatackal, pomaly cúvajúc k dverám.

„Už nikdy ma tu neuvidíte! A zabudnite na obchod s Eondiou!" teatrálne skríkol, keď chytil kľuču od dverí a rýchlo za sebou zavrel.

„Takže, to by sme mali. Lord Winnie, je preč," skonštatoval som, keď zavládlo ticho. Moja matka na mňa škaredo pozrela a prešla k slečne Reedovej, ležiacej na zemi.

„Veľmi silné mysľové kúzlo, určené na mučenie. Zrejme sa ju, doslova, snažil zničiť zvnútra," prehovorila a kľakla si k nej. Ostatné dievčatá o krok odstúpili a matka sa naklonila dopredu, aby sa mohla dotknúť jej čela.

„Tri dni," vyhlásila po chvíli a stiahla ruku.

„Ako je možné, že to vôbec prežila?" opýtal som sa a otec na mňa varovne pozrel.

„Tu to nebudeme rozoberať," povedal a pozrel na ostatné dievčatá, ktoré sa k sebe vystrašene tisli a navzájom sa obíjmali.

„Verím, že slečny o tomto menšom incidente pomlčia, však?" opýtal sa otec, jemnejším tónom, akoby sa prihováral vyplašenej srnke. Všetky horlivo prikývli.

„Vy, slečna?" ukázal na brunetku, ktorá sa triasla ako ratlík.

„Alice McKinleyová," šepla a hlas sa jej zatriasol.

„Slečna McKinleyová, budete s Vašou priateľkou a jej spoločníkom, pokiaľ sa neprebudí. Stačí, ak pri nej budete len sedieť. O ostatné sa postaráme my. Vy ostatné, od zajtrajška pracujete v hradnej kuchyni. Budete tam mať pokoj a kľud. To je všetko," dokončil otec a tleskol rukami. Do miestnosti vošiel kapitán Chetan s ešte jedným, mne neznámym férom a poklonil sa.

„Vaša Výsosť."

„Pán kapitán, pomôžte dievčatám odniesť ich priateľku do izby a zavolajte liečiteľov."

„Samozrejme, pane," prikývol Chetan a prešiel k slečne Reedovej, ktorú si bez námahy, vyhodil do náručia. Biele vlasy mu ako závoj vyseli cez ruku a telo sa podobalo bábke, ktorej odstrihli nitky. Dievčatá sa rýchlo uklonili a nasledovali kapitána Chetana, spoločne s neznámym férom, ktorý potichu zavrel dvere. Mama, ktorá ešte stále kľačala sa postavila a upravila si sukňu zlatých šiat.

„Žiadam, aby sa niečo takéto neopakovalo. Nech sa deje čokoľvek," vyhlásila a pozrela na mňa a na bratov.

„A Vy sa o to postaráte. Predsa len, sú to Vaše nevesty."