Krvavé väzenie

Prológ

Bola hlboká noc . Cez otvorené okno presvitalo mesačné svetlo dopadajúce  na jemnú zamatovú prikrývku ,ktorou som bola prikrytá . V izbe vládlo hrobové ticho , dokonca nebolo počuť ani nových susedov , ktorí deň čo deň usporadúvali nejakú zoznamovaciu párty v ich novom byte . Prisťahovali sa len minulý týždeň , no v ich byte sa už vystriedal taký počet ľudí , že som mala pocit akoby poznali celé mesto .

Dnes v noci však bolo mĺkvo . Nebolo počuť ani hlások človeka ,ba ani šuchotanie nejakého zvieraťa pod otvoreným oknom . Bola som zakrytá až po uši ,ale ani to mi nepomáhalo zbaviť sa zimomriavok ,ktoré sa mi zjavili na tele . Nechápala som prečo , veď vonku bolo celkom teplo a v tejto časti  veľkomesta bolo aj v takomto ročnom období, ako je jar ,príjemne teplo . 

Mala som zlú predtuchu akoby sa niečo malo stať , no to si moje telo asi len nahováralo . Takéto situácie u mňa boli bežné aj pred nejakou písomnou prácou alebo seminárkou , ktorú som mala počas niekoľkých ďalších dní odovzdať . Nič také ma však zajtra nečakalo , veď bola sobota , no ten pocit stále pretrvával . Postupne to bolo čoraz intenzívnejšie , no rozhodla som sa , že konečne zakročím .

Vstala som z postele a natiahla som si svoje huňaté papučky ,pretože moja podlaha bola ako ľad na jar ,ale aj v tých najväčších horúčavách ,ktorými oplývali slnečné dni nášho mesta .Otvorila som dvere na svojej spálni a vošla som do úzkej chodbičky , v ktorej som ledva rozoznala dvere do kúpelne . Vstúpila som do kúpelne  a nad dverami som nahmatala vypínač . 

V zrkadle som zazrela svoj odraz . Moja pokožka bola až neprirodzene biela a kruhy pod očami boli dnes tmavšie ako zvyčajne . Otvorila som malú skrinku ,ktorá rozpoľovala zrkadlo a snažila som sa nájsť prášky na spanie . Našla som ich a zatvorila som skrinku , ale zdalo sa mi ,že som tú krabičku zle zavrela ,preto som sa zarazila . 

Počkať .Čo to dopekla ..?

Moje srdce sa na moment zastavilo . Vynechalo úder a môj dych sa až neprirodzene zrýchlil . Ustrnula som v pohybe . 

„Nič tam nebolo ,to sa ti len zdalo ,"ozvalo sa moje podvedomie .

Nadýchla som sa a znovu vydýchla . Nakoniec som skrinku predsa len zavrela . Naozaj tam nič nebolo . Zdalo sa mi akoby som vtedy v zrkadle uvidela mihnúť sa ... to je jedno , asi som paranoidná .

Zapila som jeden prášok a ľahla som si opäť do postele . Snažila som sa mať prázdnu myseľ a nemyslieť na žiadne divné veci . Viečka som mala čoraz ťažšie a nakoniec som upadla do ríše snov . Zobudila som sa až na divný tlak , ktorý som pocítila na krku . Môj krk pulzoval . Precitla som zo sna a chytila som sa za tepnu . Pocítila som jemnú vlhkosť na krku .Zapálila som malú lampičku nad posteľou a môj zrak upútala krvavá stopa  na prstoch , ktorými som sa dotkla svojho krku . Od prekvapenia som zalapala po dychu .

„Čo to má byť ?" položila som otázku len tak do priestoru .

„Buď rada ,že si neskončila horšie dievčinka , si taká sladká ,"povedal temný mužský hlas a tľoskol jazykom .

Zľakla som sa až tak , že som vyskočila na rovné nohy . Krv v mojich žilách doslova stuhla a moje telo zaplavila vlna strachu . Očami som skenovala každučký kúsok spálne ,ale nikoho som nevidela . 

„Mám halucinácie ?"opýtala som sa samej seba v duchu.

Skoro som uverila tomu , že som vhodný adept na skúšku novej psychiatrickej liečebne .Až pokým sa zase neozval .

„Kk...k..kto si ?" opýtala som sa trasľavým hlasom šúchajúc si ramená . 

„Odo dnes budem tvoja nočná mora princezná , pretože chutíš ako zakázané ovocie ,"odpovedal ten neznámy a spustil hlboký smiech . Moje nohy sa roztriasli a jeho smiech sa stále viac prehlboval .

Odrazu niečo prasklo a ja som sa ocitla tvárou prilepená na vankúši . Môj krk bol v zovretí dvoch rúk ,ktoré ma škrtili .

„Princezná , už si moja ."

Neznámy sa mi zahryzol do krku .

Zahryzol ? Čo je to za netvora ? Veď je 21.storočie ? Neverím . Neverím , že upíri ešte existujú .