Chaos [L.S.]

√28

Ráno som sa prebudil na hroznú bolesť hlavy. So zatvorenými očami som hmatal rukou Harryho, no neúspešne. Pootvoril som oči a pozrel som na ustlanú stranu vedľa seba. Akoby tu Harry ani nespal. Pozrel som na stolík kde ma čakala tabletka s vodou. Užil som tabletku a ako tak som sa posadil na posteli. Pretrel som si tvár. Na moje prekvapenie som mal tepláky a tričko, čo teraz počas tehotenstva nosím na spanie. Musel ma prezliecť. Alebo som sa do toho nejak vpratal sám. Vstal som a pomaly som šiel k dverám. Otvoril som ich a do nosa mi udrela vôňa lievancov. Usmial som sa a zišiel som pomaly schody. Harry bol v kuchyni a v tichosti robil raňajky. ,,Ahoj láska..." Opatrne som ho zozadu objal. On však moje dotyky ignoroval. Ďalej robil lievance. Pochopil som, že si práve odpykávam svoj trest za včerajšok. ,,Ja viem, že som včera urobil chybu..." Sklopil som zrak. ,,Moc ma to mrzí..." Šepol som. A on aj tak čušal. ,,Harry prosím! Ja neskutočne potrebujem tvoje slová! Tvoje dotyky! Cítim sa tu tak sám!" Kľakol som si na kolená a pery sa mi zachveli. ,,Nehnevaj sa na mňa. Ja to už neurobím. Prisahám láska." Po lícach mi stekali slzy. Z úst sa mi predral neposlušný vzlyk. Harry sa zvrtol a kvokol si ku mne. Pozrel som naňho. Mal rozrazenú peru a na líci mal modrinu. ,,H-Hazzy?" Pozrel som vystrašene naňho. 

,,Večer sme sa trošku pobili..." Povedal. 

,,Pobili? Za čo?" Po lícach mi hučalo viac a viac sĺz.

,,Kričal som po tebe, že si sa ožral a ty zasa, že na to máš právo.. Urobil som ti monokel a ty mne toto. Mrzí ma to láska." Povedal a chytil ma za líčka. Palcami mi zotrel slzy. 

,,Ja som si bitku zaslúžil... Ty nie... Prepáč mi to." Nanovo som sa rozplakal. Harry si ma privinul k sebe a začal ma utišovať.

R. 🌹