Chaos [L.S.]

√16

Pred štyrmi rokmi

Harryho pohľad

,,Čo robká moje baby?" Zozadu som ho objal. Tak ako vždy, keď mám na to príležitosť.

,,Raňajky môjmu slniečku." Pobozkal som ho na krk.

,,Si poklad, ale dnes do práce nejdem." Usmial som sa. Louis celý stuhol. ,,Deje sa niečo?" Hladil som ho po bokoch.

,,Prečo nejdeš do práce?" Otočil sa na mňa.

,,Nemám pacientov." Usmial som sa, nl v jeho výraze som videl len strach. ,,Čo mi tajíš?" Zamračil som sa. Nemal som rád, keď mi niečo tajil alebo niečo skrýval. Domom sa ozval zvonček a Louis stuhol ešte viac. ,,Idem tam ja." Pozrel som naňho. Nič nepovedal. Šiel som otvoriť. Pozrel na mňa akýsi chlapík.

,,Och. Ahoj. Je Louis doma?" Spýtal sa. Pozrel som na Louisa. Smutne hľadel do zeme.

,,Pýta sa kto?"

,,Jeho frajer." Tep sa mi zrýchlil a tlak mi stúpol. Na krku mi navrela žila a ja som treskol dvermi. Louis šiel ku mne a ja k nemu.

,,H-Hazz..." Zastal som pred ním. Napriahol som ruku a vlepil som mu facku. No Louis to nečakal. Vrazil hlavou do steny a na nej zostal krvavý fľak. Zošúchol sa po nej dole a urobil tak krvavú čiaru.

,,L-Loui!" Skríkol som a šiel som k nemu. On tam sedel s otvorenými očami a po líčkach mu stekali slzy. Celý sa triasol. ,,Pôjdeme do nemocnice." Chce som sa ho dotknúťno on vykríkol. Roztrasene na mňa pozrel. ,,Neboj sa ma. Láska prosím." Rozplakal som sa.

,,Choď odo mňa preč!" Skríkol. Ja som ho neposlúchol. Ošetril som mu rozbitú hlavu, ako som vedel a vzal som ho na ruky. Nedokázal ničím pohnúť. Rýchlo som ho dal do auta a viezol som ho do nemocnice.

***

Po ceste do nemocnice Louis nevnímal. Bol v kóme. Doktori ma konečne pustili k nemu. No iba na chvíľu. Vraj stratil čiastočne pamäť a preto by sa mal odizolovať od všetkých blízkych. Aj odo mňa. Nikto mu nesmie povedať, čo sa stalo. Nikdy ma už nesmie vidieť. Nikdy ma už nesmie milovať. A ja nesmiem nikdy milovať jeho.

R. 🌹