Chaos [L.S.]

√12

,,Louis." Oslovil ma niekto vedľa mňa. Pootvoril som oči, no hneď som ich zavrel kvôli silnému svetlu. ,,Na stolíku máš raňajky." Otvoril som oči a prižmúrene som pozrel na Harryho. Nechápal som prečo ma zobudil. Nemal by sa starať o svojho frajera? 

,,Kde je ten chlap?" Spýtal som sa ho trošku odporným tónom. 

,,Aký chlap?" Spýtal sa nechápavo.

,,Ten s kým si sa v noci držal za ruku. Keď ste ma boli obaja skontrolovať. To je tvoj priateľ? Preto nechceš byť so mnou? Pretože si zadaný?" Harry sa tváril naozaj zvláštne. 

,,V noci tu nikto nebol Louis. Ja som v noci spal. A ja nikoho nemám Louis. To sa ti asi snívalo." Neodpovedal na moju predposlednú otázku. 

,,Prečo teda nechceš byť so mnou." Povedal som smutne. Harry si povzdychol. Odhrnul mi ofinu z čela a jemne sa usmial. Vstal a chcel odísť. Chytil som ho za rukáv jeho plášťa. Pozrel sa na mňa. 

,,Pusti ma Louis. Mám prácu." 

,,Si na mňa odporný. Prečo si taký?" Oči sa mi naplnili slzami. 

,,Mal by si si pospať." Odvrátil pohľad. 

,,Ja spať nebudem!" Skríkol som a zhodil som voľnou rukou pohár a tanier s raňajkami. Harry na mňa pozrel. Naozaj ublížene. A vtedy mi docvaklo, čo som urobil.

Tie raňajky robil on a ja som to zničil. 

R. 🌹