Chaos [L.S.]

√3

,,Louis." Prihovoril sa mi chrapľavý hlas. Neotvoril som oči. Neurobil som nič. Nedal som mu najavo, že nespím. Nedal som mu najavo, že som takmer vôbec nespal. Ovial ma vánok a do nosa mi udrela jeho vôňa. Vonial ako čerstvý letný vánok a jablká. A more. Vonial sladko. Na ruke mi pristála jeho ruka. Nahmatal mi pulz. Ten idiot si myslel, že som mŕtvy.

,,Ešte žijem. Žiadne obavy doktor." Otvoril som oči. Nenaľakal sa. Škoda. Iba na mňa pozrel a pustil mi ruku.

,,Priniesol som ti raňajky." Povedal a hodil po mne bagetu. Chytil som ju a posadil som sa. Vzal si stoličku a otočil si ju operadlom k hrudi. Sadol si na ňu obkročmo a rukami sa oprel i operadlo.

,,Prečo som tu? A ako som sa sem dostal." Spýtal som sa.

,,Niall Horan. Vraví ti to meno niečo?" Spýtal sa. Šmaril som bagetu o zem. Prudko som vstal.

,,Ten úbožiak! Ten kretén! Zradca!" Kričal som.

,,Pokoj. On vedel, prečo to urobil."

,,Aby sa ma zbavil!" Zvreskol som po ňom. On vstal a chytil ma za ramená.

,,Louis. Chcem ti len pomôcť. Rovnako ako ti chce pomôcť aj Niall a ostatný. Louis ty máš problém." Povedal a stisol mi ramená.

,,Je problém to, že sa rozprávam so svojou mŕtvou matkou v mojej hlave?" Páni. Takto to znie omnoho divnejšie ako dnu.

,,Je. Je to zo žiaľu. A ty potrebuješ pomôcť." Mýliš sa. Potrebujem sa odtiaľto dostať. A čo najskôr.

R. 🌹