fail.

...

Nie. Budík ma nebudí takže ho nemám v pláne trieskať o stenu alebo niečo podobné. Budím sa sama. Nechcem aby to tak bolo ale je.

Neni moc príjemné a každú noc zobudiť medzi druhou a štvrtou a potom už nezaspať. Skúšala som všetko. Lieky, totálne sa unaviť, ísť neskoro spať. Nič nevyšlo, a preto keď sa zobudím už sa ani nesnažím zaspať lebo viem, že to nemá cenu.

Keď na mobile vidím svietiť šesť hodín idem sa osprchovať, umyjem si zuby, oblečiem sa, nachystám sa a ... Pozerám sa na seba do zrkadla a zvažujem či si dať na tvár tú fasádu. Neni to tak, že by som to nepotrebovala ale ani, že by som to potrebovala. Keď sa nad tým zamýšlam, načo?

Hneď ako vytiahnem päty von z domu mám sa chuť vrátiť. Studený vietor mi šľahá do líc a moje blonďavé vlasy mám všade.

Mieri na mňa smutný a zároveň nahnevaný pohľad autobusára a ja sa len v duchu uchechtnem. Blbý deň, to sme dvaja.
Pred tým než odýdem dýchnem na okno a teplým prstom napíšem svoje iniciály.
A znova tu je ten vietor po ktorom ma štípu líca až kým neprekročím prah školských dverí.