Do what U want (JBFF) ✔

6. časť

Ani neviem ako, ale stále sedím s Justinom na sedačke v obývačke a každú chvíľu sa na niečom smejeme jak sfetované kone. Každú chvíľu zadre nejakú hovadinu. Je naozaj zábavný a naozaj si rozumieme.

Keby som ho nebola pozvala dnu, tak ani neviem, aký naozaj je. Keď ho vidím takto samého bez Kevina a ostatných je úplne iný. Milý, vtipný ako moja druhá spriaznená duša. Ale tým nemyslím ako priateľ alebo tak.. Proste ako kamarát a človek, ktorý vás pochopí.

Bavili sme sa všetkom možno a ja som začínala mať pocit, akoby som ho poznala celú večnosť.

"Mal by som ísť.. Už je dosť neskoro"

Pozrela som na hodinky. Bolo niečo po pol druhej ráno. To tu sedíme už tak dlho?? 

"A... Nechceš tu zostať? Už je naozaj neskoro a-"

"Kľud.. budem v pohode.."

"Nebudú ti rodičia nadávať, že ideš tak neskoro domov?"

"Už si zvykli" len mykol plecom. Chcela som sa spýtať že prečo, no v tom mi zvonil mobil.

"Áno?...Dobre.. Maj sa... Dobrú.. Ľúbim ťa" zložila som mobil.

"Kto to bol?"

"Mama .. vraj dnes nepríde.. a ja tu ostanem sama"

"Bojíš sa?"

"Nie.. už som si zvykla.. mama chodieva často na nočné odkedy som sa o seba vedela postarať sama. Keďže otec s nami nebol, musela mať 2 zamestnania aby uživila mňa a Jasona"

"Kto je Jason?"

"Môj starší brat..Rozhodol sa študovať na univerzite, a tak teraz býva u otca  v New Yorku" pousmial sa.

"Hmm?" nechápala som, nad čím sa usmieval.

"Tiež mám súrodencov. Dvoch. Mojich úžasných krpcov. Jazzy a Jaxona." keď ich spomínal, tak sa hrozne nádherne usmieval. Pousmiala som sa tiež. Chytil moju ruku a ja som mu pozrela do očí.

Zrazu mnou trhlo a viac som stisla jeho ruku. Prečo? Lebo vonku hrmí a blízka sa.

"Vieš ako si sa ma pýtal či sa bojím?.." pokýval hlavou, že áno ".. tak teraz sa bojím.. Ne- aaaaaa!" ani som nedopovedala vetu, lebo opäť sa blýskalo a hrmelo. Nacapila som sa na jeho hruď. On ma len silno objal a pevne ma držal.

Bola som úplne rozklepaná.

"Nemám tu s tebou radšej zostať?"

Bála som sa zdvihnúť hlavu lebo som sa naozaj bála. Prikývla som.

"A nebude ti to vadiť? Pripadám si teraz jak nejaké malé decko" 

"Si roztomilá keď sa bojíš" pousmial sa a ďalej mi pozeral do očí. Nad jeho komplimentom som sa začala červenať. Viac som stiahla hlavu nadol aby to nevidel. No.. mala som smolu

"Ty sa červenáš??  " nahodil svoj úsmev a ja som sa v momente chcela roztopiť. 

Nebola by som to ja keby som nepokazila peknú chvíľku. Zívla som si a tak som dala najavo to, že som vlastne unavená.

"Mám ťa odniesť hore?" chcela som povedať nie, ale ďalší blesk mi v tom zabránil. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a on ma zodvihol.

Justinov pohľad:

Zodvihol som ju hore. Cestou ma navigovala kam mám ísť a pri každom jednom blysknutí a hrmení sebou cukla.

Keď sme sa dostali do jej izby, položil som ju na postel a zakryl ju perinou. Chcel som odísť. no v tom ma zastavil jej hlas.

"Kam ideš?"

"Ehm.. ja.. do obývačky.. veď tu budeš ty a-"

"Chceš ma tu nechať samú?"

Opäť sa celá triasla a pozerala na mňa s bojazlivým pohľadom. Prešiel som opäť k posteli. Jess sa trochu posunula a ja som si ľahol vedľa nej. Hneď sa na mňa nacapila a ja som sa musel pousmiať. Ešte som nevidel babu, ktorá by sa takto bála búrky. Chytil som ju za ruku a jemne jej palcom hladil hánky a druhou rukou ju hladil po vlasoch. Pomaly som zaspával no búrka pokračovala. S každým bleskom a hromom sebou trhla a občas ma aj kopla. Nebol som si istý či spí, ale ak by áno, nechcel som ju budiť.

Okolo pol 6 búrka pomaly utíchala. Prestalo sa blýskať a hrmieť a s tým prestavali aj Jessine kopance a trhanie. 

Zaspal som.