Do what U want (JBFF) ✔

16. časť

Z pohľadu Jess:

Táto noc trvala až príliš dlho. Neustále som rozmýšľala nad tým, čo  mi povedal Justin a nad tým, čo vlastne chcem ja sama. Mám ho rada, to áno. 

Lenivo som sa načiahla po mobil. Chvíľu som počkala, kým si oči zvyknú na jas z obrazovky a následne som sa pozrela na čas. Bolo niečo po tretej ráno. Mala by som aspoň nateraz prestať myslieť a ísť spať. Ak mám ráno vstávať do školy, tak nechcem vyzerať ako zombie. Odložila som mobil späť na miesto a pohodlne sa usalašila v perinách. Hlavou mi stále prebleskovali rôzne myšlienky. Zhlboka som sa nadýchla a nechala ich odfučať z hlavy.

Šla som po ulici s úsmevom od ucha k uchu . Ponáhľala som sa do kaviarne Black Rose. Chodila som tam veľmi rada, pretože som ho tam vždy stretávala. Po tom, ako odišiel na vysokú do Chicaga sme na seba veľa času nemali. No vždy, keď sme si čas našli, stretli sme sa tu. 

Sedel si tam. Mne otočený chrbtom. Pomaly som podišla k tebe a cestou si ťa celého prezrela. Vôbec nič sa na tebe za ten čas nezmenilo. Ruky stále zdobili tie isté tetovania. Vlasy mal stále tmavé, no teraz trochu dlhšie. Obzrel sa a vtom sa naše pohľady stretli. Venoval mi nádherný úsmev a ja som konečne prešla až k nemu. Pevne som ho objala a znovu zacítila tú známu vôňu. 

"Tak veľmi si mi chýbala" konečne som ti pozrela priamo do očí. Do tých nádherných karamelovo hnedých očí.

"Tiež si mi veľmi chýbal"

Spoza chrbta si vytiahol nádhernú kyticu z jarných kvetov.

"Veľmi ma mrzí, že som nestihol tvoje narodeniny, ale dúfam, že keď som teraz tu, môžeme ich osláviť spolu. Len ty a ja."

"Veľmi rada" 

Sadli sme si a objednali si kávu. Strávili sme tam snáď hodiny. Milovala som čas, keď som s ním mohla byť. Doslova som si užívala každú sekundu.

Príjemnú atmosféru v kaviarni dopĺňala vôňa kávy a jemná hudba z rádia. Nevnímala som ju až do chvíle, kým nezačal nahlas spievať. Bola som prekvapená ešte viac keď sa prudko postavil a začal tancovať. Ľudia v miestnosti na neho pozerali.

"Zbláznil si sa? Čo robíš?"

"Chcem, aby to všetci teraz videli" nechápala som o čom hovorí. Z vrecka vytiahol malú krabičku. Moja ruka automaticky vyletela k ústam zatiaľ čo on si kľakol na zem.

"Jessica Collins.." povedal kým otváral krabičku, v ktorej sa trblietal prsteň s kamienkom "..urobíš ma najšťastnejším mužom na tejto planéte a vydáš sa za mňa?"

"Ja.. Justin.. Á-"

Píp píp píp píp Píp píp píp píp Píp píp píp píp

Budík ma vytrhol zo sna. Ležala som v posteli a premýšľala nad tým, čo sa mi vlastne snívalo. Je vôbec možné, že môj mozog vymyslí vôbec niečo takéto? Alebo ma chce o niečom presvedčiť?

S povzdychom som vstala z postele a šla do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Potom som sa obliekla a jemne sa nalíčila, aby som zakryla kruhy pod očami.  Vzala som si kabelku, do ktorej som si nahádzala potrebné veci a šla som do kuchyne. Sedel tam Jason a čítal noviny. Hneď ako si ma všimol, venoval mi povzbudivý úsmev.

"Vezmem ťa do školy?"

"Nie.. prejdem sa" jemne som mu zamávala a vyšla som von.

Do školy to nebolo našťastie ďaleko a malá prechádzka mi predsa neublíži. Aj tak si musím vyvetrať hlavu predtým, než prídem do školy a budem musieť čeliť všetkému.

Zrazu vedľa mňa zastavil čierny Range Rover . Stiahlo sa okienko a na mieste vodiča sedel Justin. 

"Jess.." skôr povzdychol ako zvolal moje meno. Stála som tam a pozerala na neho bez schopnosti povedať čokoľvek.

"Chceš zviezť?"

"Ja.. ja neviem"

"Tak si nasadni.. vieš, že sa potrebujeme porozprávať.. prosím" len som prikývla a nasadla do auta.

Chcela som sa s ním rozprávať, no vôbec som nemala tušenie ako začať. Na ňom bolo tiež vidno, že je nervózny. Potrebovali sme si toho toľko povedať, no očividne nemal ani jeden z nás odvahu začať. Preto sme sa len v tichu viezli do školy. Justin bol upriamený na cestu. Ja som zatiaľ sledovala jeho. Sledovala som jeho krásne oči olemované na chalana dlhými mihalnicami. Jeho znamienka na tvári, ktoré boli strašne roztomilé. Jeho plné ružové pery, ktoré mal jemne stisnuté, kvôli tomu ako sa sústredil. Jeho pery, ktoré chutili vždy tak sladko a ktoré boli vždy také mäkké, že som sa od nich nechcela vzdialiť ani napriek tomu, že by mi mohol dôjsť kyslík.

Je možné, aby mi zamotal hlavu?

Zastavil pred školou a pozrel na mňa. Jeho oči sa vpíjali do tých mojich a ja som už vedela odpoveď na svoju otázku. Skôr než stihol niečo urobiť alebo povedať, prilepila som svoje pery na tie jeho.

"Ľúbim ťa" povedala som hneď, ako som sa od neho odtiahla. Vyzeral byť najprv prekvapený mojimi slovami, no hneď sa mu na tvári vyrysoval nádherný úsmev hodný hollywoodskeho herca.

"Ľúbim ťa" zopakoval po mne a svoje pery opäť spojil s tými mojimi.

Vystúpili sme z auta a hneď ako sme boli blízko seba, chytil ma za ruku a pozrel mi do očí.

"Chcem, aby teraz každý vedel, že si len moja" svoje pery znovu priložil k mojim. Vedela som, že sa všetci pozerajú, ale bolo mi to jedno. Konečne som našla to, čo mi tak dlho chýbalo a už sa toho nikdy nechcem vzdať.