V mojej hlave

21. Halloweenske vystúpenie

,,H, hydrogenium, vodík. Li, lithium, lítium. Na, natrium, sodík," zadívala som sa na mobil, ktorý mi zavibroval a prerušila sa mi myšlienková niť.

Vzala som ho do ruky a skontrolovala som ho. Bolo to upozornenie na nové video.

Nové z kanála One Dance.

Halloweenske vystúpenie.

Zaváhala som. Mám si to pozrieť? Chcem to vidieť? Nakoniec ma predsa len zmohla zvedavosť a klikla som na upozornenie. Video nahrávali v našom tanečnom štúdiu. Záber na prázdnu miestnosť vystriedali strašidelné zvuky a potom začali z každej strany vyskakovať a tancovať rôzne príšery. Spoznala som Dášu a neskôr som zbadala aj Sáru. No Mimu som nikde nevidela. Možno som ju len nespoznala, lebo väčšina z tanečníkov mala pomaľované tváre, a tak som ich nevedela rozpoznať. Na konci videa sa zobrazil text: „Pozývame všetkých na naše halloweenske tanečné vystúpenie, ktoré sa uskutoční 31. 9. 2017. Vstup je zadarmo. Tešíme sa na Vás v tanečnom štúdiu One Dance o 19.00 hod."

Vypla som mobil a posadila som sa na posteľ. Periodickú tabuľku chemických prvkov, ktorú som na nej mala položenú, som odsunula nabok. Začala sa mi krútiť hlava. Aj keď som robila, čo som mohla, aby som na ňu nemyslela, nezvládla som to a premohli ma spomienky. Vysoké dievča s hnedými kučeravými vlasmi sa na mňa usmialo a pomohlo mi, keď sa mi na zem vysypali všetky veci z tašky v prvý týždeň, čo som prešla na druhý stupeň. Pamätám si, aká som bola nervózna a roztržitá. Mima bola naša nová spolužiačka. Už na prvý pohľad som si ju obľúbila. Bola plná energie a aj jej neposlušné vlasy sa mi veľmi páčili. Netrvalo dlho a spriatelili sme sa. Trávili sme spolu každú voľnú minútu. Dokonca sme spolu chodili aj do tanečnej školy. Mima sa sem presťahovala z hlavného mesta. S tancom začala už ako dvojročná. Jej teta bola slávna tanečníčka a ona chcela ísť v jej šľapajach. Vždy bola v tanci lepšia ako ja. Mňa to však netrápilo. Mala som tanec rada, ale omnoho viac som mala rada maľovanie. Maľovala som každú voľnú chvíľu. Teda, keď som sa práve neučila biológiu alebo chémiu. Tieto dva predmety zbožňujem. Neskôr sa k nám pridali aj Dáša so Sárou. Ani ony sa jej však nevyrovnali. Bývalá kamarátka to však nevidela. Myslela si, že jej klameme, keď sme jej chválili jej techniku či prevedenie. Zašlo to priďaleko a v deviatke sa úplne zmenila a ja s ňou. Vtedy som prvýkrát okúsila alkohol a cigarety. Našla som si prvého priateľa a stratila som kvôli svojej hlúposti a naivnosti mamu.

,,Zlatko?" rozospatým hlasom ma prerušil otec.

Vyrovnala som sa a utrela som si drobné slzy, ktoré mi začali stekať po lícach. Vošiel do izby a pozrel sa na mňa.

,,Dobré ráno," povedala som a otočila som sa opačným smerom.

,,Ráno," zamrmlal a potom si ku mne prisadol.

Začal si obzerať moju izbu. Jeho pohľad sa zastavil až na mojich kresbách z detstva. Pousmial sa a postavil sa. Vykročil k nim a zastal pred jedným z nich.

Obzeral si ho a potom sa na mňa obrátil:, ,Čo sa vlastne stalo medzi tebou a Mimou?"

Preglgla som. Obrázok, na ktorý sa zadíval, som nakreslila tesne potom, čo sme sa my dve spoznali a nemala som to srdce ho dať dolu, ale asi som to mala predsa len urobiť.

,,Čo by sa malo stať?"

,,No, už sa nestretávate, nie?"

Sklopila som hlavu, ale nič som nepovedala.

,,Nechcem sa o tom rozprávať," zašepkala som po chvíli.

,,Dobre. Aj tak som sem neprišiel kvôli tomu," odstúpil od steny a pokračoval: ,,Ako bolo včera na hokeji?"