Argument

29. kapitola - Posledná úloha

Hviezdy na oblohe, ktoré nebolo dobre vidieť cez koruny stromov, pomaly strácali svoj jas, vďaka lúčom pochádzajúcim zo slnka, ktoré ešte nebolo vidieť. Nás zase nemohli vidieť hviezdy. Jedným z problémov je tá neuveriteľná diaľka, druhým zavádzajúce koruny vysokých stromov a tretím naša veľkosť. Oproti tým veľkým stromom sme ako malé myšky.
No to je teraz jedno. Riešim tú úplne nepodstatné veci. Namiesto toho by som sa mal venovať svojej ceste za dobrodrúžstvom, ktorú podstupujem s mojimi priateľmi a Tolkienovou.
Blato na našom oblečení už vyschlo a tak sa dalo poodlúpovať a oprášiť, no ja som sa o to teraz nestaral a ako pozerám, tak ani nikto iní. Každým druhým krokom z nás niečo opadlo, no niečo sa aj nanieslo, vďaka prašnej ceste, po ktorej sme kráčali. Nešli sme rýchlo, ale za to ani pomaly. Išli sme prirodzenou rýchlosťou a pri tom si obzerali nekonečný les. Tisícky stromov rastúcich okolo nás. Tisícky zvierat žijúcich tu, sme míňali a nechávali za sebou.
No o tom potom. Poďme sa radšej venovať tejto nočnej hre.
Uprostred chodníka bola položená škatuľka. Ako inak Niall ju vzal do rúk a otvoril. Vybral odtiaľ papier a začal čítať.
„Pred vami je posledná úloha. Vašim cieľom je vyšplhať na najvyšší strom v tomto lese, ktorý je rovno pred vami. Na jednom z konárov nájdete krabičku, v ktorej leží niečo, bez čoho vás nepustia späť do táboru. A ešte niečo. Využite pri tom zápalky, ktoré ste získali v minulej úlohe. Veľa šťastia," dočítal a vrátil papier späť do škatuľky, ktorú položil na zem.
Pozrel na strom, ktorý stál priamo pred ním a celý si ho premerial.
„Takže, kto sa dobrovoľne prihlási a vylezie na ten strom?" spýtala sa Tolkienová.
„Tak ja určite nie," ozvala sa Cassandra, „mám na sebe rifle od Gucciho a tie sa u nás ťažko zháňajú."
Zrakom som zavadil o Tolkienovú, ktorá prevrátila oči v stĺp.
„Ja tiež nejdem," povedal som," ja už som sa na jeden strom dneska vyštveral."
„No a ja... ja sa bojím výšok," povedala Tolkienová a zahanbene sa pozrela do zeme.
Čože?! Tolkienová sa bojí výšok?! Veď ona sa furt tvári ako tá, čo sa nikdy ničoho nebojí a teraz zrazu na mňa vybafne toto?!
„Takže to ostáva na mne," povzdychol si Niall a začal sa štverať na strom.
Nad zemou bol už meter a stále pokračoval vyššie. Prešiel druhý a až v polovici tretieho sa zastavil na jednom z konárov. Zo škatuľky niečo vytiahol a hodil to dolu. Tolkienová to chytila a skúmala obsah balíčka, kým sa Niall snažil dostať dole zo stromu.
„Dobrá práca," potľapkal som ho po pleci, keď zoskočil z posledného konára na zem.
„Vďaka," odpovedal a spolu sme podišli k Tolkienovej a Cassandre, aby sme zistili, čo sa nachádza v podlhovastom balíčku.
„Prskavky?! To pre takú somarinu som sa štveral tri metre vysoko?!" rozčuľoval sa Niall.
„Už to tak bude," prikývol som mu.
„Styles, daj mi zápalky," povedala Tolkienová a z podlhovastého balíčku vybrala všetky štyri prskavky.
„Na," hodil som jej ich a ona ich prekvapivo chytila.
„To si nechal len tri?!" neverila vlastným očiam, keď otvorila skoro už prázdnu zápalkovú škatuľku.
„No," povedal som a poškriabal som sa na zátylku.
„Ach, bože," povzdychla si a každému podala jednu z prskaviek, ktoré sa jej všetky podarilo zapáliť jedinou zápalkou.

Zápalkovú škatuľku aj so zvyšnými dvoma zápalkami si hodila do vrecka a spolu sme pokračovali ďalej. Prešli sme asi desať metrov, keď sme sa konečne ocitli v tábore. Učitelia nás privítali spolu so spolužiakmi, ktorý prišli pred nami. Prskavky začali dohorievať a keď úplne zhasli odhodili sme ich do veľkého vreca na odpadky.
Sklamalo ma, že z mojej bandy tam nikto okrem Nialla nebol. Preto sklamalo, lebo ten mal čo robiť s Emily. Musel ju totiž vybozkávať a povenovať sa jej pretože ju nevidel štyri hodiny.
Podišiel som teda k sudu s dažďovou vodou a umyl si tvár aj vlasy od zaschnutého bahna. Potom som zaliezol do stanu, kde už bola Tolkienová čistá a prezlečená. Z vlasov a tváre mi kvapkala voda všade možne, no ja som to ignoroval. Z batohu som si vytiahol čisté oblečenie a pomaly sa začal prezliekať. Pretože Tolkienová sedela ku mne chrbtom, najprv som si stiahol špinavé tepláky a natihol si čisté kraťasy, keďže vonku bolo horúco aj napriek tomu, že je noc. Potom som si pomaly začal sťahovať tričko, keď v tom sa Tolkienová otočila.
„Styles, potrebujem, aby..." zastala uprostred vety a pozrela na moje vypracované telo.
„Čože potrebuješ?" spýtal som sa s úškrnom a s navliekaním čistého trička som sa neponáhľal.
„Aby...aby..." zakoktávala sa.
„Páči sa ti, čo vidíš?" rýpol som, no vtedy sa akoby prebrala z tranzu a pozrela mi do očí.
Jej nahnevaný výraz neveštil nič dobré a tak som si radšej už konečne navliekol to tričko, na ktoré mi začala kvapkať voda z ešte stále mokrých vlasov. Vyhrabal som z tašky uterák a začal som si s ním šúchať vlasy, čím som si na hlave vytvoril vtáčie hniezdo.
„Čo teda potrebuješ?" spýtal som sa, keď sa Tolkienová opäť začala venovať niečomu inému.
„Ale nič," povedala a zababušila sa do spacáku s účelom zaspať.
Povzdychol som si a uterák si hodil do tašky. Vypol som baterku, ktorá osviecovala celý stan a nasledoval som Tolkienovej príklad. Zababušil som sa do spacáku a snažil som sa zaspať. Napriek tomu, že som bol tak unavený ako ešte nikdy, sa mi to nedarilo. Dosť ma to hnevalo, no nedával som to najavo. Tolkienová už pravidelne odfukovala čo signalizovalo, že už spala a ja som sa tu ako nejaký úbožiak prevaľoval zo strany na stranu, pretože som spať nemohol. Nakoniec asi po pol hodine som si konečne našiel dobrú polohu a pomaly zaspával. Ruch vonku tiež pomaly utíchal pretože obyvatelia tohto tábora sa úspešne dostavili do cieľa a konečne mohli zaľahnúť do spacákov a po takom náročnom dni nechať oddýchnuť svoje telo. S myšlienkou na spolužiakov som sa ponáral hlbšie a hlbšie do sveta snov až sa mi nakoniec konečne podarilo zaspať.